/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Pokusne matematicky a chemicko-fyzikálnymi vzorcami sa dá poznať a dokázať len to, čo je hmotné. Boh je však nehmotná bytosť, nezávislá na čase a priestore. Podobne je tomu, ak vyslovím súd „čo hovoríš je pravda“ alebo „ Jozef konal spravodlivo“ alebo „šiesta symfónia je pekná“ alebo „Mária má šľachetné správanie“. Tu vyslovujem úsudky, ktoré sa nedajú (napr. v laboratóriu) overiť. Pravda, spravodlivosť, láska, vernosť, krása, šľachetnosť, poctivosť atď. sú skutočnosti, ktoré sú nemerateľné, nepočitateľné, nehmotné. Či vari možno merať krásu kvetu alebo melódie? Fyzik môže zvuk ľudských slov vysvetliť mechanicky tým, že meria kmity hlasiviek; fyzikálnymi metódami však nikdy neprenikne k zmyslu týchto slov. O to menej zmeria hodnoty mravné a náboženské.

Prameňom poznania sú aj univerzálne vedy ako napr. filozofia, ktorá zisťuje čo existuje, nie pomocou zmyslov a prístrojov, ale na základe logického uvažovania a evidentných princípov.
Tvrdenie, že veda dokázala Božiu neexistenciu je teda buď vedeckým podvodom alebo veľkým nedorozumením. Nedá sa overiť.
Prírodovedecky nemožno dokázať, že Boh nie je. Fakt, že prírodné vedy o niečom mlčia neznamená, že dokázali neexistenciu toho o čom mlčia. Na základe prírodných vied nemožno teda byť teistom, tým menej ale ateistom. Dosiaľ nebolo jediného väčšieho filozofa, tvrdiaceho, že našiel pádne dôkazy o Božej neexistencii.
Prírodné vedy hovoria o javoch, nie však o podstate sveta. Na mnohé podstatné otázky vôbec nenachádzajú odpoveď a dokonca sa ani nepokúšajú ju dať či nájsť. Čo sú napr. niektoré elementárne častice v skutočnosti, to už si nevieme predstaviť; nemajú ani rozmery, ani farbu, ani váhu, ani miesto, ani rýchlosť. Možno ich poznávať len systémom porovnávania. Nevieme si presne ani predstaviť, že hmota sa môže žiarením rozptýliť na elektromagnetické vlny a naopak, že z vĺn môže vzniknúť hmota. Technika a prírodné vedy nehovoria nič o zmysle, hĺbke a podstate života. Prírodovedecky možno skúmať len Božie stopy v celej prírode.
Najnovšie poznatky prírodných vied a seriózne závery filozofie rozptyľujú pochybnosti o Božej existencii.
Myšlienkové pochody, ktorými sa dochádza k záveru, že Boh existuje, sú čisto rozumovej povahy, pričom z danej zmyslami či vedecky poznávanej skutočnosti usudzujeme na niečo, čo sa zmyslami nedá poznať. Božia existencia sa tak stáva celkom zrejmou. Či vari treba zapáliť sviečku, aby sme videli slnko?