Žijem obyčajný život.
Nič moc.
Obyčajné bývanie,
obyčajné zamestnanie,
obyčajné sny...

A nado mnou
obyčajné nebo.

No keď sa naň pozriem,
stávam sa inou.

Mám v duši radosť.

Takú obyčajnú, ktorá má však neobyčajnú moc.
Mení ma.

Radosť totiž nič iné nevie robiť, len meniť človeka.

Možno tú zmenu na mne ešte veľmi nevidieť, :(
ale verím,
že raz sa to riadne ukáže. :)

Samozrejme, ak...

Ak nebudem zabúdať pozerať na nebo.

P.S. Tak takýto pohľad ma vie naozaj potešiť.