S oblohou je to jednoduché, pozrieme na ňu, a vieme na čom sme.

Lebo ako vyzerá,
taká aj je.
Ak je krásne modrá,
je krásne modrá.
Ak je zamračená,
je zamračená.
Obloha je asi jediná,
ktorá v tomto svete
vyzerá tak,
aká v skutočnosti je.
Všetko ostatné, stromy, domy, autá,...
môžu navonok
nejako vyzerať, ale vo vnútri...

A platí to aj o nás.
O mne, o tebe.
Navonok úsmev, vo vnútri napätie.
Navonok veľa slov, vo vnútri prázdnota.
Navonok ticho, vo vnútri búrka...
 

S oblohou je to jednoduché.
Ako vyzerá, taká aj je.

Asi preto je vysoko nad nami.
 
Ale,
aj my môžeme stále (vyššie) rásť.
V láske, pravde, trpezlivosti...

A z človeka, ktorý len vyzerá, sa stane človek, ktorý je...