/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Všetko čo začína a končí má hranice. Všetko čo má hranice, musel však niekto iný urobiť, napr. odstrihnúť 20 cm široký list papiera. Všetka hmota aj prírodné zákony majú „hranice“, musel ich teda niekto iný takto a nie inak stvoriť. Niekto musel napr. svetlu stanoviť rýchlosť šírenia: 300 000 km/s.
Posledná príčina všetkého nemôže mať hranice, lebo inak by jej musel opäť niekto iný tieto hranice stanoviť. Je teda neohraničená, nekonečná v každom ohľade. Nemohla ani začať, ani nemôže prestať, inak by mala hranice. Proste je a musí byť stále, keďže je sama od seba. Je teda večná, bez časového rozpätia čo si nevieme kvôli nášmu chápaniu pozemského času predstaviť. Predstavuje to nesmiernu intenzitu bytia. „Boh je mladší než všetko“, hovorí preto sv. Augustin. Preto sa ho netýka čas, v ňom je večná prítomnosť. Preto je u neho tisíc rokov ako jeden okamih. Preto pozná celú budúcnosť – pre neho je prítomnosťou. Nemôže byť z hmoty, keďže hmota sa skladá z ohraničených častíc. Ak je duchom, je nezmeniteľný, neviditeľný, večný (hmota sa mení). „Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ (Jn 4,22) Teda On dal všetkému hranice, tvar aj druh bytia. Múdre a duchaplné stvorenie sveta a samotné usporiadanie sveta sú predpokladom, že Boh je neslýchane, nekonečne múdry a duchaplný.
Kto pozná pojem hranica, vie, že za ňou je isté pokračovanie, inak by pojem hranica nemal zmysel. Cez ňu hľadí do mora nekonečnosti. Ohraničené veci sú teda volaním po nekonečne.
Ak je Boh neobmedzenou, nekonečne dokonalou bytosťou bez hraníc, potom musí byť aj všadeprítomný, vševediaci, absolútne dobrý a všemohúci.
Boh je taký nesmierny, že nemôže byť obmedzený žiadnym miestom ani priestorom. Musí byť všade a to celý; je to prítomnosť osobná, nie priestorová. Aj myšlienka je nehmotná, celú nerozdelenú ju môže mať celý rad ľudí celú. V duchovnej oblasti teda neplatí matematika. Božia všadeprítomnosť znamená absolútnu a všemohúcu vládu nad priestorom. „Boží trón“ teda nikde nestojí. Je mimo fyzického usporiadania. Biblia o ňom hovorí, že „v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28). Zvlášť je tam kde ho ľudia hľadajú a milujú. „Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, všetkým, čo ho vzývajú úprimne.“ (Ž 145,18). Je do sveta a do všetkého čo ním hýbe maximálne zapojený. Aby sme si to na nejakom príklade znázornili, predstavme si Boha ako svetelný bod najvyššej intenzity, v ktorého svetle je všetok svet. Bytie Boh tvorstvu nielenže raz dal, ale stále mu ho musí dávať, čiže všetko v bytí udržovať. Inak by všetko prestalo byť. Ak však dáva Boh tvorstvu bytie, musí v tomto tvorstvu byť, čiže je všadeprítomný. „Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.“ (Ž 139, 7-8). Boh je tým najvnútornejším v nás a súčasne tým najvzdialenejším – nepotrebuje nás; blízky vo svojej vzdialenosti a vzdialený vo svojej blízkosti.
Ak je ale Boh všadeprítomý, je aj vševediaci. Vie čo bolo, je a bude. „Priepasť mora a ľudské srdce (rovnako) skúma a svojou mysľou postihne ich výmysly. Lebo Pánovi je známa každá vedomosť, svojím pohľadom pozoruje znak vekov; oznamuje, čo pominulo, ako aj to, čo prichádza, a odhaľuje stopy, čo (vedú) k veciam ukrytým. Jeho pozornosti neunikne jediná myšlienka, nijaká reč sa nemôže pred ním skryť,“ (Sir 42, 18 – 20).
A ďalej: V skutočnosti je dobrý jedine Boh (porov. Mt 19,17), ktorého dobrotu rovnako poznávame z tvorstva, stvoreného a riadeného múdro a účelne. Miluje a koná dobro a zavrhuje zlo.
Svet je stvorený inteligentnou mocou; tá je všemohúca, pretože ak môže niečo z ničoho stvoriť, je neobmedzená a nekonečná vo svojej moci. Túto všemohúcnosť označujeme ako „Boh“. – Stáva sa vo svojom Synovi Ježišovi medzi nami najmenším, dieťaťom, pretože ako najväčší, si to môže dovoliť. Je suverénne nad nami a predsa priateľsky s nami.
Môže Boh nechať pohár lietať vo vzduchu? – aj takú otázku možno niekedy započuť. Môže z gaštanu hneď nechať vyrásť veľký strom? Môže urobiť kameň, ktorý sám neunesie? Guľatý štvorec, trojuholníkový štvoruholník? Môže hrešiť alebo seba zničiť? - Nemôže robiť to čo odporuje jeho dobrote, láske. Nemôže klamať, robiť hlúposti, hrešiť. To by vôbec nebola moc a dokonalosť. To že to nemôže, nie je slabosťou ale mocou. Boh môže urobiť výnimku u fyzikálneho zákona, avšak tu ide o metafyzickú nemožnosť. Boh môže všetko čo chce, ale on chce len to čo je dobré, čo je vnútorne možné.
- blog používateľa Igor Barták
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač