Láska. Slovo, ktoré sa dnes tak často používa a ešte častejšie zneužíva. V dnešnej spoločnosti prevládajú dva skreslené ponímania tohto pojmu.
Tento svet pod pojmom láska neraz chápe voľný sex a využívanie iných pre uspokojenie svojich pudov. Naproti tomu istí ľudia, a sú medzi nimi i mnohí kresťania, vnímajú lásku ako niečo sladké a ružové, všetolerantné, pasívne a podvoľné. Také bezhraničné ťuťulimuťuli. V ich predstave lásky nemá miesto kritika, napomínanie, trest, hnev atď. A to všetko práve preto, že nerozumejú slovu láska a tomu čo skutočná láska vlastne je.
Čo by ste povedali na to, keby som poniektorých ľudí, ktorí pohŕdajú evanjeliom nazval sviňami? A čo na to, keby som hriešnu ženu prirovnal k výkalu? Alebo by som prirovnal človeka ku psovi, ktorý sa k tomu vrátil čo vyvrátil? A čo keby som Vás v hneve označil prívlastkom hadie plemeno? V Biblii je takýchto a podobných veršov veľmi mnoho. Ak vás prekvapili, bolo by na čase otvoriť Písmo. Veď ako hovorí svätý Hieronym, "Kto nepozná Písmo, nepozná Krista". Dodal by som, že: "Kto nepozná Krista, nepozná Lásku."
Medzi dnešnými kresťanmi mi chýba neraz takáto priamosť, otvorenosť, úprimnosť. Najmä, keď niekto zotrváva v hriechu či už úmyselne alebo i z vlastnej nevedomosti. Dnes tak skoro nečakajte, že keď žijete ako hovado, najmä v istých smeroch, že vám to i niekto otvorene povie. Teda pokiaľ ide o spôsob konania vo veciach, ktoré väčšina spoločnosti považuje za normálne, i keď zdravý rozumu a svedomie hovorí opak. Totiž pretvárka a falošná slušnosť sa stali bežnou praxou i medzi kresťanmi. Myslím, že i práve preto sú mnohí dnešní kresťania takí mŕtvi a neúčinní ohlasovatelia evanjelia.
Samozrejme, že i napomínanie má byť také, že z neho cítiť lásku a nie agresivitu. Priamosť, otvorenosť a úprimnosť sú cnosti. Nie je to akési správanie, ktoré by pramenilo z nechopnosti sebakontroly alebo z hrubosti. Sú to veci, ktoré pramenia z lásky.
Tak ako je tomu aj v prípade otca, ktorý má rád svojho syna alebo dcéru. Keď robí dieťa nesprávne veci, dokáže byť dobrý otec na svoje dieťa i prísny a dokáže ho napomenúť alebo i potrestať. Dokáže použiť i tvrdšie slová alebo prirovnania, aby spozornelo, "prebralo sa" a otvorili sa mu oči. Nie preto, že by ho otec nemiloval, ale práve preto, že ho miluje a nechce, aby si dieťa osvojilo spôsob života a konanie, ktoré ho neskôr bude robiť nešťastným.
Foto: Filckr.com
- blog používateľa Igor Barták
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
Súhlasím s Tebou, Igor, „Kto
Súhlasím s Tebou, Igor, „Kto nepozná Krista, nepozná Lásku“.
Rozmýšľam však, či mám právo nazvať druhých ľudí (aj keď pohŕdajú evanjeliom) sviňami, prirovnať človeka k psovi, k výkalu? Že, áno, že Ježiš použil aj tvrdé výrazy?
Je tu však jeden obrovský rozdiel medzi mnou a Ježišom.
On potom išiel, aj so svojou Láskou, a dal sa pribiť na kríž. A som to ochotná urobiť aj ja? Zomrieť za tú sviňu, psa, výkal? Keby sa ma teraz Boh opýtal, čo robím pre tých, ktorých odsudzujem, že žijú tak, ako žijú, a či som ochotná za nich zomrieť, čo by som odpovedala?
Myslím si, že nemám právo hovoriť tvrdé slová. Ale mám právo milovať.
No, musím sa priznať, že toto právo veľmi málo využívam.
Asi preto, že láska, ako hovorí sv. Pavol: „je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí.“
love 'o' love
"Keby sa ma teraz Boh opýtal, čo robím pre tých, ktorých odsudzujem..."
V prvom rade je chybou niekoho odsudzovat. Vsimol som si, ze mnohi maju problem rozlisovat medzi napominanim a odsudzovanim ci posudzovanim. Mali by sme sa snazit zit podla prikladu, ktory nam dal Jezis. Verim, ze sa zhodneme, ze vo vsetkom. Alebo je spravne povedat si, alebo priamo Bohu, ze v tomto smere si Pane z Teba priklad brat nebudem? Napominanie je dokonca konanie, na ktore Jezis priamo vyzyval.
Tvrde slova sa nemusia vylucovat s vyjadrenim apostola Pavla o laske, ktore uvadzas.