Láska. Slovo, ktoré sa dnes tak často používa a ešte častejšie zneužíva. V dnešnej spoločnosti prevládajú dva skreslené ponímania tohto pojmu.

Tento svet pod pojmom láska neraz chápe voľný sex a využívanie iných pre uspokojenie svojich pudov. Naproti tomu istí ľudia, a sú medzi nimi i mnohí kresťania, vnímajú lásku ako niečo sladké a ružové, všetolerantné, pasívne a podvoľné. Také bezhraničné ťuťulimuťuli. V ich predstave lásky nemá miesto kritika, napomínanie, trest, hnev atď. A to všetko práve preto, že nerozumejú slovu láska a tomu čo skutočná láska vlastne je.

Čo by ste povedali na to, keby som poniektorých ľudí, ktorí pohŕdajú evanjeliom nazval sviňami? A čo na to, keby som hriešnu ženu prirovnal k výkalu? Alebo by som prirovnal človeka ku psovi, ktorý sa k tomu vrátil čo vyvrátil? A čo keby som Vás v hneve označil prívlastkom hadie plemeno? V Biblii je takýchto a podobných veršov veľmi mnoho. Ak vás prekvapili, bolo by na čase otvoriť Písmo. Veď ako hovorí svätý Hieronym, "Kto nepozná Písmo, nepozná Krista". Dodal by som, že: "Kto nepozná Krista, nepozná Lásku."
Medzi dnešnými kresťanmi mi chýba neraz takáto priamosť, otvorenosť, úprimnosť. Najmä, keď niekto zotrváva v hriechu či už úmyselne alebo i z vlastnej nevedomosti. Dnes tak skoro nečakajte, že keď žijete ako hovado, najmä v istých smeroch, že vám to i niekto otvorene povie. Teda pokiaľ ide o spôsob konania vo veciach, ktoré väčšina spoločnosti považuje za normálne, i keď zdravý rozumu a svedomie hovorí opak. Totiž pretvárka a falošná slušnosť sa stali bežnou praxou i medzi kresťanmi. Myslím, že i práve preto sú mnohí dnešní kresťania takí mŕtvi a neúčinní ohlasovatelia evanjelia.
Samozrejme, že i napomínanie má byť také, že z neho cítiť lásku a nie agresivitu. Priamosť, otvorenosť a úprimnosť sú cnosti. Nie je to akési správanie, ktoré by pramenilo z nechopnosti sebakontroly alebo z hrubosti. Sú to veci, ktoré pramenia z lásky.

Tak ako je tomu aj v prípade otca, ktorý má rád svojho syna alebo dcéru. Keď robí dieťa nesprávne veci, dokáže byť dobrý otec na svoje dieťa i prísny a dokáže ho napomenúť alebo i potrestať. Dokáže použiť i tvrdšie slová alebo prirovnania, aby spozornelo, "prebralo sa" a otvorili sa mu oči. Nie preto, že by ho otec nemiloval, ale práve preto, že ho miluje a nechce, aby si dieťa osvojilo spôsob života a konanie, ktoré ho neskôr bude robiť nešťastným.