Tak sa teda vyparila.
Niet jej.
Na papierovom vrecku
síce stojí nápis SALAJKA,
ale po salajke ani stopa.
Ani smrad po nej nezostal.
Čo sa už len dá čakať
od hydrouhličitanu amónneho?
Časom sa jednoducho
všetok vyparí.
Pôvodne mala ísť salajka
do výborných perníčkov,
no, dáko to nestihla... :-)

Ale,
asi máme skúsenosť,
že toto nie je len osud salajky.
Takto často končia
aj mnohé naše dobré predsavzatia.
Hlavne tie,
v ktorých si hovoríme,
že už zajtra začneme,
alebo od zajtra nebudeme...

Pôvodne naozaj veľmi chceme, ale potom...
Dáko sa to všetko vyparí.

No, čo už.
Prázdne vrecko zo salajky skončí v koši.

Ale,
čo s nami? :-)