„Nevím, zda vím, co je to zázrak. Přesto se odvažuji říct,
že jsem v tomto okamžiku účastníkem zázraku.“
Pamätné slová
Václava Havla
pri uvítaní
Sv. Otca Jána Pavla II.,
pri jeho prvej návšteve
(vtedy ešte) Československa.
Človek často nevie,
ba ani možno netuší,
čo ho čaká.
Napriek tomu
ide za svojim cieľom.
A dosahuje ho.
Je to osud človeka?
Nevedieť, a predsa ísť?
Alebo je to vôľa človeka,
čo ide, pretože chce vedieť?
Nech je to akokoľvek, jedno je isté.
Treba chcieť a treba ísť.
A zažiť zázrak.
P.S.
Táto fotka je z piatka, fotila som len tak narýchlo, netušiac,
že ju aj rýchlo použijem.
Veľa vecí v živote netušíme,
len jednu vieme naisto.
Náš život má svoj záver.
Tak skúsme zažívať zázraky.
Kým je ešte čas.
Na fotke je Kostol sv. Kataríny v Kremnici
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač