Už je blízko.

Po všetkých všedných,
sviatočných,
úspešných,
čiernych,
zabitých... dňoch,
prichádza on.

Deň D.

Teda,
aspoň to tak vyzerá,
že by mal prísť.
Veď sa o ňom hovorí
už pár mesiacov,
a teraz denne, od rána do večera.
Vrcholí stres, z toho, čo treba ešte stihnúť alebo z toho,
čo sa už určite nestihne.
Finišuje sa.
Takto to vždy vyzerá, keď má prísť deň D.

Takže, určite príde.

Hm...

Deň D teda príde.

A možno to bude pre nás len jeden z ďalších všedných
alebo trochu sviatočných,
možno úspešných (ak sa podarí pripraviť všetko tak, ako sme si predstavovali),
alebo čiernych (ak niečo totálne zbabreme),
možno zabitých (to bude zase riadna otrava doma, pri spoločnej večeri)..., dní.
 
Asi sa to veľmi nezdá, máme to však tak „trochu v rukách“.
Aký to vlastne bude deň.
 
Naozaj, aký to bude deň?