To sa mi teda
vôbec nepáči,
pomyslela som si.
Na bielom snehu,
čierny posyp.
Niekto nám tu síce
chráni naše ruky,
nohy, hlavy...
Ale všetko tým
škaredým posypom
pokazí.
Je po dojme
z krásnej zimy.
No, býva to tak.
To, čo nás chráni,
nám niekedy
kazí dojem.
Ale,
vlastne,
čo je nás z dojmov,
keď sa nám šmýka
pod nohami?
Takže,
ak chceme isto kráčať,
treba mať posypaný chodník.
A každý chodník, po ktorom kráčame.
Hlavne chodník našich vzťahov.
Aj ten nám Niekto posýpa.
Cez svoje Slovo, cez naše svedomie.
Posýpa, lebo mu na tom záleží.
Aby to naše kráčanie bolo vždy bez úrazov. :-)
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
Ďakujem
Veľmi pekne a výstižne napísané. Áno, tie naše vzťahy za posledných dvadsať rokov akoby zamrzli. Treba ich posypom Božieho slova roztopiť. Musíme však Božie slovo nie len "rozsýpať", ale najmä žiť.