Ako svet prijíma klamstvá

Nasledujúci úryvok je z prejavu bývalého potratára Dr. Bernarda Nathansona, o stratégiách zástancov potratu, ktorý predniesol z príležitosti zmeny írskej ústavy v Dubline.

Mnohí z vás už o mne počuli ako o riaditeľovi najväčšej potratovej kliniky na svete. Naša klinika bola známa pod „pekným“ menom „Centrum pre reprodukčné a sexuálne zdravie“. Nachádzala sa na východnej strane New Yorku a behom dvoch rokov, kedy som tam pôsobil ako zakladateľ a riaditeľ, sme urobili 60 000 potratov. Pod mojim vedením pracovalo 35 lekárov. Klinika bola v prevádzke denne vrátane nedele od ôsmej ráno do polnoci. Denne okrem prvého sviatku vianočného sme robievali 120 potratov. Ja osobne som vo svojej súkromnej ordinácii vlastnoručne vykonal ešte asi 15 000 ďalších potratov, takže som zodpovedný za 75 000 potratov. To je štatistika, na ktorú nie som pyšný, ale myslím, že moja prednáška o tejto téme týmto získa určitú vážnosť a vierohodnosť.

Bol som jedným zo zakladateľov Národného združenia pre zrušenie zákona zakazujúceho potrat, NARAL (National Association for Repeal of Abortion Law), neskôr premenovaného na Národnú akčnú ligu za právo na potrat (National Abortion Rights Action League). To bola prvá politická akčná skupina pre potrat v USA. Založili ju roku 1968 Laurence Lader, ja, Betty Freedanová, feministka, a Carol Brightcerová, ktorá bola vtedy političkou v New York City. Založenie takéhoto hnutia, takejto politickej akčnej skupiny, bolo neuveriteľne odvážne. Boli sme malou skupinou s rozpočtom 7500 dolárov na prvý rok našej činnosti. A ako som už povedal, bolo vtedy potrebné značné množstvo drzosti k obyčajnému hovoreniu o reforme zákona o potrate. Keď sa vtedy robil reprezentatívny prieskum verejnej mienky, bolo asi 99,5% Američanov proti legálnemu potratu. Ale my, táto malá skupina s nepatrným rozpočtom a iba so štyrmi angažovanými členmi, sme za krátku dobu dvoch rokov dokázali, že bol zamietnutý sto štyridsať rokov starý potratový zákon v štáte New York a z New Yorku sa stalo hlavné mesto potratov v Amerike. O tri roky neskôr sme presvedčili Najvyšší súd, aby vydal hanebné súdne rozhodnutie legalizujúce potrat vo všetkých päťdesiatich štátoch.

Ako sme to urobili? Pre mojich poslucháčov je tu veľmi dôležité pochopiť, aké taktiky boli pritom použité, pretože tieto taktiky sa používajú s určitými obmenami v celom západnom svete. Žiadna západná spoločnosť nie je voči tejto nákaze imúnna.

Naša skupina NARAL vedela v roku 1968, že keby previedla starostlivý, čestný prieskum verejnej mienky Američanov o potrate, utrpela by jasnú, zničujúcu porážku. Urobili sme teda nasledujúce: Médiám a verejnosti sme poskytli údaje s vysvetlením, že sme previedli prieskum a že skutočne 50 alebo 60% Američanov je za legalizáciu potratu.

To bolo samozrejme veľmi výnosné a veľmi úspešné klamstvo, ktoré splnilo očakávanie. Keď sa verejnosti dlho a často hovorí, že každý je za legalizáciu potratu, potom bude automaticky postupom času naozaj každý zastávať potrat. Len veľmi málo ľudí je rado v menšine. To bola jedna z našich veľmi užitočných taktík, teda použitie vymyslených, nečestných a dvojznačných prieskumov. Dôrazne by som chcel svojim poslucháčom poradiť, aby boli veľmi opatrní a kritickí ku všetkým prieskumom, o ktorých čítajú v novinách a počujú v správach. Ako som už povedal, je to jedna z dnes ešte používaných taktík hnutia pre potrat.

Rovnako sme vedeli, že keď situáciu dostatočne zdramatizujeme a vzbudíme dostatok sympatií, ľahko predáme náš program legalizácie potratu.

Urobili sme preto nasledujúce: Sfalšovali sme údaje o ilegálnych potratoch prevádzaných každoročne v USA. Vedeli sme, že celkový počet ilegálnych potratov v USA je ročne asi 100 000. My sme však opakovane zverejňovali v médiách, že ich je jeden milión. A keď sa takáto veľká lož často opakuje, verejnosť ju nakoniec prijme, presne tak ako to dokázal náš „priateľ“ pán Hitler v Nemecku.

Tiež sme vedeli, že počet žien, ktoré ročne zomrú následkom ilegálnych potratov, je medzi 200 až 250. Ale číslo, ktoré sme stále opakovali a odovzdávali médiám, bolo 10 000.

Tieto údaje sa začali vštepovať do vedomia americkej verejnosti a boli najlepším prostriedkom pre presvedčenie Američanov, že musíme zákony o potrate odstrániť. Keď vieme, že sme tieto údaje sfalšovali, zvlášť údaj o ročných ilegálnych potratoch v USA, dajú sa z toho vyvodiť určité závery. Ak porovnáme 100 000 potratov pred legalizáciou s 1,55 miliónom po nej (pätnásťnásobkom), pochopíme niektoré mýty, výmysly a lži, ktoré sme šírili medzi americkou verejnosťou.

Ďalšou taktikou, ktorú sme používali pre presvedčenie verejnosti bola domnienka, že keď sa potrat zakáže, bude sa robiť rovnaké množstvo potratov, ale ilegálne.

To jednoducho nie je pravda! Keby sme dnes zakázali potrat, nemali by sme o 1,55 milióna potratov viac.

Dôležitou taktikou bolo i popretie vedeckého dôkazu, ktorý nevyvrátiteľne hovorí, že život začína počatím. Museli sme trvať na tom, že otázka, kedy začína ľudský život, je teologická, právna, etická alebo tiež filozofická – len nie vedecká.

To je tiež obľúbená taktika skupín za potrat: Trvajú na tom, že definícia, kedy začína život, je nemožná, že to nemôžeme vedieť.

Museli sme dokonca definovať život. Je to potrebné ako pre vedecké, tak tiež pre právne a morálne ciele! Život sa dá skutočne jasne definovať. Začína počatím, oplodnením a od toho okamihu je počatá osoba ľudskou bytosťou.

Neexistuje žiadny bod, v ktorom by nastala zmena z ničoho na niečo, z neosoby na osobu. Neexistuje žiadna náhla zmena pri vývoji v maternici a preto je život pokračujúcim spektrom od svojho počiatku až do konca. Verím, že povolenie potratu je plánované zničenie toho, čo je nepopierateľne a jednoznačne ľudským životom. Verím, že je to neodpustiteľný akt smrteľného násilia. Musíme dodať, že nechcené tehotenstvo je veľmi ťažkou dilemou. Ale hľadať riešenie v úmyselnom, aktívnom zničení znamená zničiť obrovské bohatstvo nápadov ľudského ducha. A ešte horšie: Znamená kapituláciu verejnej mienky pred klasickou odpoveďou cieleného premýšľania o zložitých sociálnych problémoch. Ohavné schvaľovanie násilia. Ako vedec viem – neverím, viem – že ľudský život začína počatím. I keď formálne nie som veriaci, verím z celého srdca v božskú existenciu, ktorá od nás vyžaduje, aby sme povedali tomuto nekonečne smutnému a nevýslovne hanebnému zločinu proti ľudskosti konečné a neodvolateľné „stop“.

-----------------------
Dr. Bernard Nathanson (1926 - 2011) je známy najmä vďaka filmu „Nemý výkrik“. Ukazuje v ňom, že srdcová činnosť dvanásť týždňového plodu sa pri zavedení odsávajúceho prístroja do maternice zrýchli dvojnásobne. Keď nástroj trhá telíčko na kusy, jeho ústa sa široko otvárajú. Odtiaľ pochádza i názov tohto videozáznamu: Nemý výkrik. Dr. Nathanson vykonal dovtedy tisíce potratov. Od tej doby, keď videl na ultrazvuku reakciu dieťaťa pri potrate, rozhodol sa, že už nijaký potrat nevykoná a stal sa známym obrancom práv nenarodených detí na život.
----------------------
Viac informácií k tejto téme a k ďalším témam z oblasti sexuality možno nájsť na stránke zdravysex.sk

Informácie o Igor Barták

Obrázok používateľa Igor Barták

Krátke info o sebe (nepovinné)

Píšem, lebo v tom vidím zmysel. Má to zmysel, ak Boh existuje. Ak by Boh neexistoval, najrozumnejším riešením by bolo čo najskôr dosiahnuť oslobodzujúcu neexistenciu, lebo ako aj Biblia hovorí, každý deň má dosť svojho trápenia. Verím však, že Boh existuje a namiesto absurdného nezmyselného života v tomto svete tu máme možnosť zažiť odpornosť sveta bez Boha, zmysluplnosť utrpenia a zároveň zmysluplný život, ktorého cieľom je zažívať úžasnú Božiu lásku. Verím, lebo indície nachádzajúce sa vo svete okolo nás naznačujú, že neveriť v Boha je bláznovstvo... http://www.christ-net.sk/node/345

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu