Konečne je ráno pred šiestou dosť svetla a dá sa fotiť.
Suť, (to je ten kopec vpravo), sa už zelenie
a príroda dýcha novými pľúcami.
Asi to má jednoduchšie.
Jar prichádza pravidelne.
A potom leto...

A človek?
Ten si musí vystačiť stále s tými istými pľúcami.
A možno sa niekedy nevládze (či bojí?) nadýchnuť.

A jeho jar dáko, nie a nie prísť...