Roman moj bracek v Kristovi, ma asi 1,5 rocnu vnucku.
Lekari jej pred asi dvoma ci troma mesiacmi zistili zriedkavu formu rakoviny.
Cela rodina je zasiahnuta touto spravou.

Romankovi uz Pan zachranil zivot.
Preto sme ich od zaciatku otvorene povzbudzovali verit tomu co mame v Bozom Slove, nech sa nedaju pripravit o Bozie Slovo kvoli tomu co mozu pocut od lekarov.
Nemame odmietat lekarov ani ich vedomosti a pomoc, ved su nam tak casto jedinou pomocou. Ved je to pozehnanie od Pana takto prijat liecenie, najma ked je nasa viera viac mrtva ako ziva. Ale Romanko a jeho zena maju vieru a vedia dat doveru Bohu a ocakavat Jeho uzdravenie lebo to je nam uz ziskane Panom Jezisom.

Lekar musi povedat to co zodpoveda vyvoju diagnozy, podla oficialnych schvalenych udajov, podla toho comu su schopni verit a podla tejto viery vykonanych vyskumov a takto ziskanej statistike.

Kde je vsak v tejto statistike zahrnute uzdravenie vierou v Bozie Slovo?
Kto vo vedeckych kruhoch s plnou vahou prizna, ze to je Boh kto je nasim zdravim a kto nas uzdravuje?
Ked to uz niekto aj sukromne prizna, kto to zakomponuje do predikcie vyvoja stavu pacienta?
Ak by to aj niekedy mali snacu zmerat a vyhodnotit, aka bude vysledna pravdepodobnost takto podchyteneho uzdravenia?
Ako by tato vysledna pravdepodobnost mohla byt pre nas nadejou, ved velmi casto namiesto viery v Boha a v Jeho uzdravenie vidime pravy opak.

Ako casto lekar otvorene povie, nie ja ta uzdravujem ale Boh ta uz uzdravil a ak mas vieru vyzdvihni si co uz v Nom mas ziskane lebo Jeho ranami sme boli uzdraveni. Budem sa za teba teraz modlit aby si zazil svoje uzdravenie Bohom a zostal zdravy na Jeho slavu.

Mozete sa spolahnut, ze prave toto vam lekar takmer nikdy nepovie ale kiez by sa to zmenilo - nielen v reci ale najma v ucinku.

V Jezisovi sme uzdraveni vsetci, z akejkolvek choroby, neduhu alebo poskodenia.
V Nom je autorita a sila aj mrtveho vzkriesit a aj to je cirkvi odovzdane. Toto vsetko je mozne prijat vierou v Neho.
On povedal Ja som Vzkriesenie a Zivot, ak uveris uvidis Boziu slavu.

Aku mozno dat prognozu ak je uz clovek mrtvy? Vtedy musi byt priestor pre vieru v Boha napriek meratelnemu stavu lebo veda nic nadejne pre zivot uz ponuknut nemoze
ale Boh kriesi aj mrtvych.
Ten isty Boh, ked je clovek este iba chory, ten isty Boh aj ked uz clovek zomrel a rovnako uz vtedy tu bol pre nas a uz ked sme boli chori mohli sme Mu verit. Ten co nas kriesi nas aj uzdravil.

Napriek bolesti a obave sme boli ochotni verit v Jeho vsetko presahujucu Silu a Vladu a ocakavat Jeho zasah.
Vytrvalo a v dobrej viere.
Pan uz tolko pomohol tejto rodine, ze nam nebolo nemozne ostat vo viere v Neho.

Cestoval som tam a vedel som, ze sa urcite budeme modlit za jej uzdravenie, vsetci co sme Jeho lasku zazili. Veril som, ze presne toto sa aj stane, ze uvidime ako ju Pan uzdravil.
Konecne v nedelu sme boli opat spolu a pri rozhovore o Bozom Slove sme sa dostali aj k otazkam.
Romankova zena sa s velmi vaznou tvarou pytala:
Preco na nas Pan Boh hadze choroby?
Ci sme tak horsi, ze take tazke veci musime prezivat?

Po odpovedi jeho zene, mi Romanko vravi, ze on Bohu doveruje. On sa takto nepyta.
Nerozumie vsak, ze ked sa spolocne modlime za uzdravenie, dostavame od lekarov spravy, ze sice dievcatko vsetky riskantne zakroky znasa prekvapivo dobre ale stale to nie je zdravie.
Preco je to tak?

Ako sme sa o uzdravovani v Bozej moci rozpravali, zrazu mi vravi, ze presne toto mu pred tromi dnami hovoril aj Pan.
Vravim a co presne ti vravel?
O Roman na to - ved si na nu nepolozil ruky. Ale vtedy nechapal co to znamena a tak na to zabudol. Az ked sa spolu bavime znova si spomenul. Prenikla ma velka radost lebo Pan mu to dal este skor ako som sa vobec sam rozhodol, ze sa za nimi vyberiem. Hned som mu ukazal zaver Markovho evanjelia ...tych ktori uveria budu sprevadzat tieto znamenia... na chorych budu ruky vkladat a oni uzdraveju.

Ked sme to precitali zacal sa Romanko siroko usmievat a hovori mi vidis takto mi to Pan Bozko vravel.

Rovno som mu vysvetlil, ze Pan Jezis mu takto daroval kluc k uzdraveniu. Ak posluchnes Bozie Slovo uskutocni sa vsetko co ti On povedal.
S velkou radostou a doverou sme sa pobrali za nevestou modlit sa za vnucku.
Dedko Roman si dietatko posadil na kolena, ruku jej dal velmi laskyplne na hlavu a zacali sme sa spolocne modlit s velkou doverou. Slzy mu tiekli po tvari, ked sa v rodnej cigancine prihovaral Panovi.

V ten den sme videli uzdravenie vierou. Nik z nas nepochyboval.

Otec dievcatka, Romanov syn, bol vtedy von z ich domceka, mal prave zaludocne problemy a casto behal na WC. Ked opat prisiel dnu spytal som sa ho ci veri, ze Boh ho ma rad a moze ho uzdravit, ze jeho otcovi prezradil ako dosiahnut uzdravenie jeho dcerky, chce teraz uzdravit aj jeho.
On prejavil vieru a tak sme mu ponukli nech si sadne, ze sa teraz budeme za to modlit. Pridala sa aj Romankova nevesta, synova zena.
Bola tam aj Romankova zena aj jedna suseda neviem z akeho dovodu, obe vsak sledovali pozorne co sa bude diat.
A my sme sa modlili. Kratko. Pozeram, ze uz je koniec ale Romankov syn nic nevravi. Nuz sa pytam ci nieco vnima, ci sa daco zmenilo. On na to, ze nevie co sa stalo ale citi sa lepsie. Povzbudil som ho aby si to teraz pokojne povedal nahlas a zapamatal, Pan Jezis ta uzdravil, aby neskor nepochyboval.
Na druhy den bol v praci.

Pan v ten den este neskoncil, sli sme spat do rodicovskeho domu a priamo medzi dvermi sa pytam Romankovej zeny, ci sa este stale citi slaba.
Ona ze hej, tak vravim Romanko, Pan ti prezradil ako dosiahnut uzdravenie ak mas vieru. Teraz mozes uzdravenie vymodlit aj tvojej Marcelke.
Ona sa uz pred tym vyjadrila troch pohrdavo, ze Roman nic nevie, ze to ja im mam vsetko povedat. Videl som, ze to nie je spravne a tak som ho viedol aby sa on teraz modlil, ze sa budem aj ja ale on nech si je vedomy co Mu prezradil sam Pan.
Marcelka zavrela oci. Polozili sme na nu ruky a zacali sme sa modlit, zrazu si siahla na hlavu a vravi:
-tato ruka je koho?
Romanko vravi: moja.
Marcelka: teraz z nej citim poriadne teplo.
Modlili sme sa dalej a Marcelka uz bola iba samy usmev. Nakoniec vravi aj teba som citila Matko ako si sa zacal modlit, vas oboch ale Romanka hned. Videl som, ze teraz Pan uzdravuje ovela viac jej mienku o jej Romankovi nez zdravotny problem.
Boh vzdy kona priamo na koren veci, uzdravuje nas celych, dusu aj telo.
Lucili sme sa plni dovery a radosti z Pana.

Dievcatko islo v tyzdni na vysetrenia do Kosic a my ocakavame kedy nam oznamia zlepsovanie zdravotneho stavu a uplne zdravie.
Este to tak nie je.

Povodne vraveli, ze toto vedia riesit v Izraeli.
Odvtedy ju posielali na operaciu do Viedne ale zislo z toho, niekto bol rychlejsi...
Teraz ju chcu poslat do Prahy.

Dnes mi Romanko volal, ze nieco sa stalo a musi mi to povedat, nech mu zavolam naspat.
Vravel mi, ze dnes v noci sa ich neveste snivalo s Panom Bohom. Mala zivy sen, v ktorom videla Pan Jezisa a On ju vzal za ruku.
Ona sa sklonila a pobozkala Jeho ruku a stale hovori o tom aku nadhernu vonu z Neho citila pri tom bozku.
Nikdy na to nezabudne.
Hned po zobudeni to vyrozpravala svojmu muzovi a potom aj Romankovi a jeho Marcelke.
Navyse cestou cez dvor k svokrovcom nasla dva medailony s Mariou a Jeziskom. Jeden rovno dala dcerke na krk a druhy svokrovi Romankovi.
To bolo radosti a slz.
Ked mi to vravel pozdvihnuty a plny nadeje mi oznamil, ze uz to volal Palkovi aj Romankovi.
Vraj keby som tam bol tak ma vystiska... a ja na to, ze aj ja jeho a najradsej by som bol tam a radoval sa spolocne s nimi.

Ked pride zdravie dopisem to sem.
Nic nie je nemozne tomu kto veri.

Slava patri Bohu.