V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich:
„Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.
Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi.
Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.
Jn 1, 35 -42

***

Človek má najčastejšie dve možnosti ako sa rozhodnúť.
No niekedy tých možností môže byť aj viac.
Týka sa to aj otázok a odpovedí, ktoré by mali patriť do nášho života.
Tam máme minimálne štyri možnosti:

Otázky si vôbec nemusíme klásť, a teda ani nehľadáme odpovede.
Otázky si kladieme, ale odpovede nás vlastne vôbec nezaujímajú.
Otázky si kladieme a hľadáme odpovede, ale tým to končí.
Otázky si kladieme, hľadáme odpovede a ideme za tým, čo nájdeme.

„Tí dvaja učeníci“ z dnešnej state evanjelia využili štvrtú možnosť.

A ktorú možnosť využívam ja?