/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Ľudské bytosti sú nesporne najzložitejšími organizmami na tejto planéte. Všetky vznikajú podľa toho istého plánu, napriek tomu sú však odlišné. Každý človek je iný, zvláštny. V období od narodenia po smrť prejdú pozoruhodným a kontinuálnym procesom fyzického , emocionálneho a intelektuálneho vývoja, ktorý začína v lone matky a pokračuje až do konca života. Vývoj a rast človeka sa považuje za zázrak, ktorý stále fascinuje filozofov, psychológov aj pedagógov. Vedci už vedia ľudský rast a vývoj zmapovať celkom presne, napriek tomu však nedokážu vysvetliť , prečo k niektorým zmenám dochádza alebo ktoré hlavné faktory ovplyvňujú utváranie individuálnej osobnosti, obdarenej jedinečnými vlastnosťami. Jedno však je isté: aktom počatia sa dáva do pohybu reťaz vývinových procesov, ktoré prebiehajú neprerušene až do smrti. Zrod a vývoj človeka je vrcholom Božieho diela a najdokonalejšou stavbou s toľkou zložitosťou.

Zázrakom je už zrodenie nového človeka. Bolo to také maličké „nič“, malo to miniatúrne nožičky, ktoré sa vošli do ľudskej dlane, ryhy na dlaniach ako dospelý človek, uši, oči, všetko. Každý orgán nášho tela, každý chĺpok má svoj sval, svoje „mazanie“, svoje nervové ovládanie. To je náhodný vývoj? Základné reakcie ovláda každý novorodenec (žmurkanie, kašlanie, prežieranie...). Kde je tu čas na nejaký vývoj? Veď by každý ľudský aj zvierací novorodenec umrel, keby tieto reakcie dokonale nefungovali.
Ľudské telo je nádherná skladba, jedinečné umelecké dielo Božie, všetko je v ňom divom a záhadou. Všetko je tu v jednotnosti účelu, v jednoduchosti prostriedku a v dokonalosti vyhotovenia. Majstrovstvo Boha Tvorcu obdivovali a obdivujú mnohé osobnosti vedy. Fyzikovi Newtonovi sa stačilo pozrieť na ľudský palec, aby mal dôkaz o Božej existencii.

Ľudia patria k stavovcom a sú teda bytosťami s chrbticou. Potrebujú pevnú vnútornú konštrukciu, kostru, ktorej stred tvorí chrbtica a ktorej stavebnými kameňmi sú jednotlivé kosti. Ľudská kostra je veľmi pevná, ale pri tom sa dá ohýbať s ľahkosťou. Obklopuje a chráni vnútorné orgány, tvorí oporu tela a spolu so svalmi dodáva našim pohybom ladnosť. Bez kostry by sa ľudia nemohli pohybovať. Tvorí základňu, na ktorú sa upínajú svaly a je aj oporným bodom, ktorý umožňuje ich prácu. Kosti pomocou svalov držia telo vzpriamené, tak ako nosníky budovu. Na miestach, kde sa kosť stretáva s inou kosťou, sú kĺby, ktoré dodávajú kostre ohybnosť a umožňujú jej pohyb. Kostra dospelého človeka má zhruba dvesto kostí. Všetky pohyby sa riadia princípmi mechaniky a ani pohyb ľudského tela nie je výnimkou. Je to obdivuhodná sústava pák, zdvíhadiel a žeriavov v malom, ktorých pohyby vychádzajú z geometrie klasickej mechaniky. Tieto páky sú privádzané do pohybu svalmi, elegantnými a výkonnými telesnými komponentmi, ktorých činnosť je tým jednoduchšia, čím je ich charakter zložitejší. Každodenná činnosť svalov, ktorú všetci považujeme za samozrejmú, je natoľko komplikovaná, že vedci sú pri jej objasňovaní stále na začiatku. Žľazy a svaly umožňujú tráviť, pohybovať, dýchať, rozprávať atď. Tlak čeľustných svalov pri žuvaní je viac než 70 kg. V ľudskom tele sa nachádza viac než 600 svalov, ktoré sú riadené vôľou, a ktoré spolu tvoria asi 40% hmotnosti človeka.

Ruka, nástroj schopný najjemnejšej práce! Síce na prvý pohľad jednoduchý, ale čo všetko človeku umožňuje! Je spojením celého radu nástrojov pre nespočetný rad pohybov. Čo všetko už na svete vykonala...

Chôdza človeka: kladenie jednej nohy pred druhú, vykonávanie kroku za krokom je proces, v ktorom sa sústavne stráca a znovu získava rovnováha., kde si každý krok vytvára novú základňu. Nohy a ruky pracujú ako pákové systémy, otáčajúce sa v oporných bodoch, ktoré sú tvorené členkami, ramenami, panvou. Nohy vytvárajú pohyb, ktorý poháňa telo dopredu a každým okamihom znovu stanovuje rovnováhu tela. Svaly zabezpečujú synchronizáciu pohybov rúk a nôh a obnovenie rovnováhy skôr, než by telo stratilo stabilitu a spadlo.

Koža človeka je živá hranica, ktorá oddeľuje vnútrajšok tela od okolitého sveta. Je v stálom kontakte so svojim okolím a je dosť pevná na to, aby odolala nespočetným útokom rozličných škodlivín. Pritom je natoľko citlivá, že reaguje na ten najjemnejší dotyk. Je prvou obrannou líniou tela proti narušiteľom, zapríčiňujúcim choroby. Vonkajšia vrstva kože umožňuje vode a teplu prenikať jej tkanivom a tým pomáha regulácii telesnej teploty. Táto úloha je trvalá a vyžaduje neustále malé úpravy k udržaniu pomerne malého tepelného rozmedzia, v ktorom orgány optimálne fungujú. Koža má viac termoreceptorov k zisťovaniu chladu i tepla: 250 000 prijímačov chladu, 30 000 prijímačov tepla, milión zakončení na registrovanie bolesti, pol milióna prijímačov hmatu a 3 milióny potných žliaz. Póry sú samočinné ventilátory. Koža má samočinný čistiaci systém. Každý centimeter štvorcový nášho tela okrem pier, dlaní a chodidiel je pokrytý chĺpkami. Každý chĺpok rastie ako steblo trávy z cibuľovitého vačku - folikulu a vyráža na povrch kože.

Bunka je najmenšia jednotka živej hmoty. Vlastnosťou každej bunky, ktorá vzniká spojením spermie a vajíčka je explozívny rast a rozmnožovanie. Dáva základ novej ľudskej bytosti. Stačí na to len 40 týždňov, aby sa z oplodneného vajíčka, pôvodne mikroskopických rozmerov, opakovaným duplikovaním a reduplikovaním stal novorodenec. Tajomstvo fyzických a duševných vlastností človeka sa nachádza v génoch umiestnených na chromozómoch jadra jedinej pôvodnej bunky. Od chvíle počatia preberá nesmierne malá bunka v priemere jednej desatiny milimetra, všetky dedičné vlohy od rodičov. Tu je už zapísané všetko: tvar nosa, lesk očí aj farba vlasov, krvná skupina i materské znamienka a žiaľ aj dedičné choroby. Bunky sa zoskupujú a vytvárajú tkanivá, spojením tkanív vznikajú orgány a telesné systémy. Každý typ tkaniva tvorí špecifický typ buniek, a preto v organizme existujú stovky rôznych buniek. Bunka je ako továreň, do ktorej sú dodávané suroviny, a z ktorej vychádzajú hotové produkty. Jej základnými zložkami sú chemické látky a enzýmy, ktoré vo vzájomných reakciách produkujú energiu a stavebný materiál pre bunku a genetický materiál, ktorý nesie informácie, potrebné pre výstavbu bunkových komponentov k bunkovému rozmnožovaniu. Bunky sú účelne usporiadané a pracujú spoločne ako zohraté vojsko pod jediným velením.

Takto by sme mohli pokračovať od dýchania, cez tráviaci systém, krv, zmysly a ďalšie orgány až k mozgu, ktorý je najdokonalejším orgánom v ľudskom tele. Mozog a nervová sústava sú nedostihnuteľný vzor pre techniku a konštruktérov počítačov či robotov. Cez 10 miliárd nervových buniek sa v mozgu dokáže prispôsobiť rôznym situáciám a strata aj niekoľkých miliónov buniek nemusí znamenať koniec fungovania. Ani moderná veda nedokáže vymyslieť niečo také jemné, zložité a presne pracujúce ako je ľudské telo.
Človek je skutočne unikátne Božie stvorenie. Veď čo všetko už dokázal vymyslieť samotný ľudský rozum! Aké obdivuhodné výkony dokáže ľudská vôľa! Aký rozsiahly a delikátny je citový svet človeka! Ako z vírivého tanca atómov v lebke vznikajú čisto mechanicky - láska a nenávisť, šťastie a trápenie, nádej a zúfalstvo - nemožno skutočne poznať. Prečo nemyslí atóm fosforu na mojej zápalke a myslí v mojom mozgu!?