Na zastávke autobusu sa objavil celkom potichu,
so srsťou vlhkou od rannej rosy.
Placho "zapózoval" pred fotoaparátom, párkrát ma pomaly obišiel...

Čo tu takto zavčasu robí?
Či vari našiel dieru v plote a teraz nevie, kde tá diera bola?
Alebo si len tak „z dlhej chvíle“ vybehol a presne vie, kam sa bude môcť vrátiť?
Zo smutného pohľadu jeho očí sa nedalo nič vyčítať.

Bol na ulici sám.
Bez pána.
Bez mena.

***

Niekedy človek povie, že „sa cíti pod psa“.

Dnes ráno mi došlo, čo tento pocit vlastne znamená.