O kvetoch hovoríme, že sú pekné, krásne, prekrásne...
Tešíme sa z nich a tešíme nimi druhých.
A pritom rastú zo „špinavej“ zeme, po ktorej kráčame,
na ktorej si zaprášime či zablatíme topánky.
To sú (pre mňa), „nepochopiteľné veci medzi nebom a zemou“,
veď s krásou predsa spájame prepych, bohatstvo, luxus...

Ale asi nemusím všetko chápať. Som len človek . :)
Hlavné je, že môžem všetko pekné, krásne, prekrásne..., vnímať.
A dávať to ďalej. :)

P.S.
Orlíček z môjho dvora. Nie je krásny? :)