Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil.
Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov:
„Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“
Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte:
Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.
Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy,
lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi.
A neuveď nás do pokušenia.“
Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci
a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty
a nemám mu čo ponúknuť.‘
A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté
a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘
Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom,
pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.
Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete!
Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde,
a kto klope, tomu otvoria.
Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada?
Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna?
Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom,
o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“
LK 11, 1-13 (evanjelium dnešnej nedele)

***

„Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“

Príklady priťahujú.
Otrepaná veta, ale neotrepaná skúsenosť.
Kto môže povedať, že ešte nič z toho, čo dokázal urobiť niekto iný
netúžil urobiť aj on?

Ale Ježiš hovorí, že túžba nestačí.
Treba aj za ňou ísť a byť pritom pokorný, odvážny, vytrvalý.

***

Túžba je len pekný začiatok cesty.
To najkrajšie čaká v cieli.

Na každého z nás.