Podľa zákona č. 54/1956 Zb., ktorý u nás platil dlhých 47 rokov,
už odvčera som mohla byť starobná dôchodkyňa. :)
Ale nové časy priniesli nový pohľad na starobu,
a tak od roku 2003 platí iný zákon.
Podľa neho môžem ísť do starobného dôchodku až o päť rokov.
Teraz neviem, či mám z toho byť smutná, alebo sa mám tešiť.
Veď o dôchodcoch sa predsa hovorí:
„Ráno vstane a... fajront“.
To by sa mi celkom páčilo. :)
Len prečo všetci dôchodcovia (ktorých poznám) hovoria,
že majú toľko roboty, že nič nestíhajú? :)
A to sa mi veru nepáči.

Tak radšej na ten dôchodok ešte päť rokov budem pokojne čakať.

Lebo ja chcem stíhať.

Teda, aspoň niečo.

Hlavne fotiť a posielať to ďalej... :)

P.S.
Moje muškáty. Tiež nevyzerajú, že by chceli ísť na „zaslúžený odpočinok“.
Kvitnú a kvitnú ako za najprudšieho leta. A to máme v kalendári už október...