Určite musím povedať,vďaka za možnosť cestovať.Vďaka,že som mohol vidieť Istanbul.Vďaka,že to naplnilo úplne dôvod služobnej cesty a súčasne aj osobne rozšírilo obzor.A neviem sa s tým nepodeliť.Turecko a Istanbul.
Na úvod,čo som vedel.1.Leží na hranici Európy a Ázie.Rozdelené mesto na dvoch kontinentoch.2.Unikátny most.3.Dobrý futbal,až 3 skvelé tímy.4.Počiatočná stanica Orient expressu.5.Turecký med.6.Moslimská krajina.
Čo som nevedel.1.Že je to 12 miliónové mesto.2.Že je tam 2000 mešít,200 kostolov a 12 synagóg.3.Že tam jazdia ľudia,ako blázni a vytrubujú,koľko sa dá,ale haváriu som nevidel.Že majú hrozné povrchy ciest a úzke uličky,že sa dá ísť autom všade.4.Že je tam všade plno ozbrojených policajtov a vojakov.5.Že všetci hovoria výborne rusky,skvele anglicky.6.Že sú tam sladkosti strašne,ale strašne sladké.7.Že na každom úrade,škole či verejnom mieste visí turecká vlajka,že sú na svoju krajinu hrdí a milujú ju.
Čo by som vymenil? Poslal by som tam našich dopravných policajtov.Keby sa vrátili, myslím,že by nám všetkým vodičom rozdávali kvety s poďakovaním za to, ako skvele jazdíme a prestali by sa skrývať pri kontrolách,aby nás nachytali.
Ale teraz to podstatné.Zaujali ma ľudia.Vzrastom malí,počernejší,šibali.Človek sa ich z počiatku bojí,nevie na čom je.Ale veľmi rýchlo nás presvedčili,že sú skvelí.Skvelí ľudia a skvelí obchodníci,usmiatí a dobre komunikujúci.Je to tak veľké,kozmopolitné mesto,že nie sú prekvapení, ak vidia cudzinca.Naopak vidieť cudzinca,pre nich znamená viac,ako to,že zajtra budeme mať čo jesť.Cudzinec pre nich znamená človeka,ktorému sa bude dať poslúžiť.Áno za odmenu,ale to nie je predsa zlé.Ak mi dáte najesť a dobre,ja Vám rád zaplatím.Ak mi vykonáte dobre ba až skvele dohodnutú službu,ja Vám ju tiež rád zaplatím.V tom to moje prekvapenie skryté nie je.Skôr ma zaujal fakt,že sú absolútní profesionáli.Cigánom na cigánskom bazáre počnúc,ktorý vyrába tak kvalitné a dokonalé veci z kovu,že na to,ako je vybavený a čo z jeho rúk vychádza,sa dá povedať len jedno,ste skvelý remeselník a skláňam sa pred Vašou zručnosťou a umom.Cez služby taxikára,až po majiteľa reštaurácie s personálom,končiac obchodníkmi s veľkým "O" na povestnom Veľkom bazári.Všetci títo na svojej úrovni a podľa svojich možností a schopností sú skvelí profesionáli.Nič zvláštne?Prešli sme si asi všetky štvrte,len tú bohatú sme nevideli.Všetci tí ľudia boli milí a slušní.
Ja neviem, možno nič zvláštne,ale boli milí a slušní.Aj keď sme ich odmietli,boli milí a slušní.Oni boli vďační a žiarila z nich radosť z toho, že mohli poslúžiť.
Ak pochopili,že smu už najedení,spýtali sa či bolo dobre.Ak videli,že sme už dostali,čo sme hľadali inde,spýtali sa, či nám je dobre.Ak sme sa vrátili k niekomu druhýkrát dostali sme to,čo sme chceli skoro zadarmo, takí boli radi,že sme prišli znova.Ak sme sa pýtali, potrebovali poradiť, šli s nami a ukázali,doviedli,nasmerovali, prosto sa postarali, a nemuseli.
Ak je toto rozdiel medzi kresťanstvom a islamom,tak pozor vyspelý svet,pozor Európa,pozor my všetci.
Všetci účastníci sme konštatovali,že takáto úroveň služieb a starostlivosti,ako sme sa presvedčili,že je tam bežná,by mala byť aj u nás.
Tak ešte raz,čo by som urobil?
Poslal by som, všetkých obchodníkov, pracujúcich v službách, jednoducho všetkých ktorí sa živia tým, že pracujú s ľuďmi a pre ľudí,do Istanbulu na stáž a pri ťažkom uvedomovaní si potreby uživiť seba a svoju rodinu,by sa mali naučiť slušnému a láskavemú jednaniu s ľuďmi, snahou poslúžiť, bez toho,aby im bolo na očiach vidieť otázku a čo budem mať z toho?
Ak by bol Istanbul, vedľa našich Tatier, tak by som na výlet išiel do Tatier, ale jesť, spať a oddýchnuť si, by som šiel do Istanbulu. A pre Tatry to patrí zvlásť,ako výstraha.
Tak ako je to? Kto je viac? Modlia sa ma ulici a nehanbia sa za to.Vyšli sme z lietadla a pomodlili sa a poďakovali za šťastný let, Bohu.Boli úslužní a milí. Jednali slušne. Nekradli.
Vrátili sme sa domov a našli sme vykradnuté auto na letisku.Na parkovisku v uzavretom priestore s kamerou Vám povedia,že oni nezodpovedajúp za nič, ani v aute a ani za auto. Nikto nič nevie a nikto nijako nepomôže. Ťažký a smutný návrat. Nikto sa na Vás neusmeje, od služby na letisku,cez policajtov, až po strážnika. Každému vidíte na tvári, ako mu je jedno, že ste tu.
Vďaka tomu, že letíme my cestujúci, máte prácu na letisku, máte kde poslúžiť, čo strážiť a čo kontrolovať. To je ten rozdiel. Ten turek je šťastný, že Vám môže poslúžiť, teší sa,že ste, lebo tak môže aj on naplniť šťastím svoju rodinu a tým aj ich urobí šťastnými.A chváli za to svojho Boha, robí to na verejnosti a verejne. Neskrýva sa a pri každej príležitosti sa modlí.A je usmiaty.
Tak ako je to? Ak si môžem dovoliť hodnotiť, tak s Bohom šťastnejší život som videl u moslima. A tým urobil šťastnejších aj nás. Žijú s pokorou a radosťou, že im Boh dal všetko čo potrebujú a je to na nich vidieť. Myslím, že väčšina z nás je minimálne tiež takto obdarovaná, ale na nás,to vidieť nie je.
Vy všetci, ktorích sa to netýka odpusťte,ale je Vás tak málo.