Najprv sa každý z nás chcel držať.
Svojimi malými prštekmi sme hľadali istotu.
Aspoň mamin prst.
Potom prišlo krátke obdobie, keď sme často počuli: „Drž sa ma!“.
A nie vždy sa nám to páčilo.
A za tým pár rokov, keď sme na slová: „Drž sa ma!“ zostávali hluchí.

Ale...

Náš život je ako uzavretý kruh.
A tak sa postupne vraciame na začiatok.
Hľadáme istotu, ktorej sa môžeme držať.

Nie na krátko, na pár rokov...

Navždy.