Túto svetoznámu fotografiu,ktorá získala Pulitzerovu cenu, urobil v roku 1993 svetoznámy fotograf Kevin Carter. Na fotogra fii je zachytené podvyživené dievčatko v Sudáne,ktoré sa zo všetkých síl snaží dostať do záchranného tábora.Za ňou čaká vyhladovaný sup,pokým nezomrie...
Osud dievčaťa nikto nepozná.Fotograf nevydal ani hlások a ticho sa posunul tak, aby mal v zábere vyhladované dievčatko aj vyčkávajúceho dravca. Carter čakal dvadsať minút, až vták roztiahne krídla a vzlietne.Sup sa ale k odletu nemal, a tak fotograf vtáka odohnal a sledoval dievčatko, ako sa znova pokúšala vydať smerom k táboru. Čo sa s ňou nakoniec stalo, nikdy nikto nezistil. Ani samotný Carter...O rok neskôr spáchal samovraždu.Svojmu priateľovi sa priznal,že si nikdy neodpustí,že nezdvihol to dieťa zo zeme a neodniesol do záchranného tábora,ktorý ako potom zistil bol odtiaľ len 1 kilometer...Toto je tragický príbeh jedného muža,ktorý mohol zachrániť bezbranné dieťa,no neurobil to...Ale koľko je takých príbehov okolo nás a dokonca i v našich životoch? Nie sme často aj my tí,ktorí len odoženú ,,supa“ a idú ďalej svojou cestou nehľadiac nato,že ten ,,sup“ sa o chvíľu vráti a možno nie sám.Koľkí sme už takto prepásli šancu,priviesť niekoho do záchranného tábora hoci tábor bol vzdialenný len pár metrov? Nesprávame sa aj my niekedy ako Kevin ? Ktorý neurobil žiadny trestný čin,on v podstate nič neurobil,no možno tým práve zabil nevinné dieťa...To,že hoci mohol,ale nepomohol ho prenasledovalo po celý život,nedokázal si odpustiť a nakoniec už nedokázal ďalej s tým žiť...Nedovoľme,aby sme aj my mali oči otvorené,ale ruky zviazané,nedovoľme,nášmu egoizmu hľadieť viac na nás samých ako na potreby druhých... Pretože okolo mňa aj okolo Teba je veľa ľudí na ceste do ,,tábora“ ,ale málo kto tam aj príde,pretože na každého číhajú ,,supy“ a čakujú,kedy to niekto vzdá...Nezabudnime,nestačí supa len odohnať,pretože on sa určite vráti,musíme zdvihnúť človeka z prachu zeme...Ale to sa nám podarí len vtedy,keď nebudeme mať otvorené len oči,ale hlavne budeme mať otvorené srdcia...
- blog používateľa Katarína Kováčová
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
Môžete pomáhať takýmto deťom !!!
Katolícka cirkev už dlhé roky pomáha cez misie aj takýmto deťom v Afrike , či na iných miestach Zeme. A VY SA MOŽETE PRIDAŤ !!! Ak chcete pomáhať, ale nemáte dosť peňazí - môžete vyskúšať Organiztované zbieranie použitých poštových známok. Katolícka cirkev už viac desaťročí organizuje toto zbieranie použitých známok na Slovensku. Pýtate sa, ako to môže pomôcť?
V Európe je veľa zberateľov známok, ktorí majú práve záujem o takéto známky! Rehoľa Pallotínov zbiera tieto použité neodlepené nepoškodené známky, spracuje ich, a posiela benediktínom do Nemecka do Muensterschwarzachu. Tí známky sortírujú, balia a ponúkajú zberateľom na filatelistických burzách v Nemecku aj v okolí Nemecka. Napríklad v roku 1990 získali za takéto známky celkove 87.900 frankov (!). Tieto boli rozdelené do misií v celom svete. Z takýchto financií sa potom platí práve aj pomoc chudobným ľuďom, ktorí by inak zomreli. Kupuje sa strava, kopú sa studne na vodu, stavajú sa nemocnice pre chudobných v Afrike a inde,stavajú sa detské domovy, školy, kupujú sa lieky pre chorých, ochranné prostriedky proti šíreniu malárie, a mnoho iného, potrebného na záchranu životov chudobných ľudí.
Viac informácií na : http://www.pallotini.sk/pozyvame-vas/znamky-pre-misie , Alebo aj na : www.znamky-pre-misie-zber.webnode.sk ( Tu sú aj staršie správy z misií a druhá adresa na zasielanie známok. ) Viac o známkových misiách a známkovom apoštoláte si možno prečítať po stiahnutí dokumentu z internetu na : http://www.mojakomunita.sk/documents/1673667/2270358/ZnamkovyAPOSTOLATI.doc/a57c78ee-2181-46a0-9664-80c9539eca52
prosba
Prosim Vas,viete mi poradit,ako mam ulozit ten obrazok,aby z tade nezmizol? lebo je tam nejaky den a potom zmizne a musim,ho znovu ukladat nanovo...vdaka :)