Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu
a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo,
jedného pri hlave, druhého pri nohách.
Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“
Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“
Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša;
no nevedela, že je to Ježiš.
Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“
Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala:
„Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“
Ježiš ju oslovil: „Mária!“
Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.
Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi;
ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“
Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom:
„Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.
(z liturgických čítaní na dnešný deň)

***

Niekedy na to stačí okamih,
Veľmi často to však trvá dlhšie.
Ale nakoniec predsa príde tá chvíľa.
A človek uvidí...

Našťastie.

Veľká noc 2014 - cestou na Lysec (Veľká Fatra)