Nedokážem pochopiť jedu vec. Ako je možné, že práve tie isté skupiny ľudí, ktoré kedysi húfne išli za Ježišom, dnes nechcú mať s Cirkvou nič spoločné? Ako je možné, že ľudia s tými istými hriechmi a životnými osudmi aké mali zástupy kráčajúce za Ježišom, dnes nechcú o Cirkvi a kresťanstve ani len počuť? Kde sme my kresťania urobili chybu?

No keď sa pozriem na našu spoločnosť, niet sa čomu čudovať. Na Slovensku sa ku kresťanstvu prihlásilo 84 % obyvateľstva. No keby to bola pravda, keby bolo na Slovensku 84 % skutočných kresťanov, čo svoj život odovzdali Pánovi, tak by tu bol raj na zemi. Veď ako je možné, že v krajine, v ktorej väčšinu občanov tvoria kresťania sa tak dobre darí zlodejom, podvodníkom a iným zločincom a vymožiteľnosť práva je nulová? Ako je možné, že v kresťanskej spoločnosti sa dejú zločiny aj na najvyšších štátnych miestach a verejní činitelia sa ešte k tomu vysmievajú spravodlivosti do očí?

Mali by sme sa zamyslieť nad tým, akú vizitku dávame Cirkvi a kresťanstvu ako takému. Neraz sa stáva, že ľudia pravidelne chodiaci v nedeľu do kostola sa správajú rovnako, ba aj horšie ako pohania. Mnohí by v kostole svojou zbožnosťou stiahli Krista za nohu z kríža, no keď vyjdú z kostola, tak Boha nevidia. A tak som si mohol vypočuť napr. toto: „Pozrite sa! Tento náš sused chodí do kostola a doma je pravidelne opitý. No to už by nám len chýbalo, aby sme aj my chodili do kostola a boli takí opilci ako je on.“ Alebo: „Do nášho kostola nechodím preto, že by ma tam babky ohovárali.“

Inou vizitkou Cirkvi sú kresťanskí politici. So smútkom musím konštatovať, že počas toho ako boli 8 rokov vo vláde sa ich kresťanská politika obmedzila iba na boj proti interrupciám, boj proti registrovaným partnerstvám a zmluvy s Vatikánom (všetko toto schvaľujem), no ani ich nenapadlo, aby robili riadnu kresťanskú politiku v ekonomickej a sociálnej oblasti. Veď aj politický analytici im po posledných voľbách vyčítali, že si nechali solidaritu vyfúknuť socialistami. A pritom solidarita je kresťanský vynález. Okrem toho kresťanské názory presadzovali (a aj presadzujú) nekresťanskými metódami. Často mi pripomínali inkvizítorov. A to nehovorím o tom, že ak sa naši katolícky poslanci vyjadria napr. ku homosexualite, tak je hneď zjavné, že nemajú ani len základnú orientáciu v učení Katolíckej cirkvi o homosexualite. A to si stačí prečítať aspoň 3 krátke odstavčeky v Katechizme Katolíckej cirkvi. Pritom jeden z nich má syna homosexuála (aspoň ten poslanec by si to mohol naštudovať). Okrem toho jednému, teraz už bývalému poslancovi, vôbec nevadilo, že jeho mediáne známa dcéra žije vo verejnom konkubináte so svojím mediáne známym frajerom u neho doma. Viem, nikto nie je zodpovedný za činy svojich dospelých detí, ale keď sa to deje pod jeho strechou, tak k tomu dáva jasný súhlas. A iný poslanec pred tým než sa oženil, žil sám 7 rokov v konkubináte so svojou terajšou manželkou.

Tiež sa my zdá, že sa z nás stali viac moralisti viac ako hlásatelia Evanjelia. Zabudli sme, že máme nielen do krvi nenávidieť hriech, ale aj milovať hriešnikov. Často keď stretneme človeka žijúceho v hriechu, namiesto toho aby sme mu predstavili Ježiša, ktorý jediný ho môže jeho hriechu zbaviť, tak ho odsúdime. Ježiš toto nerobil.

Tak to sú dôvody, ktoré by mohli byť odpoveďou na otázku v úvode môjho príspevku. Zaiste sa ich nájde viac. No vynára sa tu ďalšia otázka: Čo s tým?

Odpoveď je jednoduchá. Buďme ako Ježiš a robme to, čo robil Ježiš. Žime tak ako, žil On a namiesto zbytočného moralizovania evanjelizujme. Veď evanjelizačné kurzy sa robia na Slovensku od roku 1994. To sa však ľahko povie, ale ťažko vykoná. Jednak je to všetko ľudskými silami nemožné a potrebujeme k tomu Ducha Svätého a jednak musíme počítať s tým, že sa nám ostatní ľudia postarajú o problémy. Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás (Jn 15,20). Kto nás bude prenasledovať? Tí istí, čo prenasledovali nášho Majstra – farizeji – ľudia, ktorí sú natoľko presvedčení o svojej dokonalosti a svätosti, že potrebu Spasiteľa odmietajú. Máme sa na čo tešiť. Nezostáva nám nič iné ako sa modliť. Ak sa budeme spoliehať iba na svoje sily, sme stratení.

Pane, zošli nám Svojho Ducha, nech nás premení na skutočných kresťanov, Tvojich skutočných učeníkov. Nech nám dá odvahu ísť a ohlasovať Evanjelium navzdory všetkým prekážkam. Daj nech robíme to, k čomu si nás povolal a nech nás v tom nič nezastraší. Daj sa spoznať všetkým tým, čo sú síce blízko pri tebe, no nepoznajú Ťa. Amen.