Prišiel som na Campfest a koho nevidím? Dievča z vyššieho ročníka na našej katedre. Zostali sme z toho obaja paf. „Škoda, že som nevedela skôr, že si kresťan. Rozbiehala som s kamarátkou modlitby na škole a potrebovala som pomoc,“ povedala. A môj kamarát poznamenal: „My všetci sme kresťania, ale veľmi dobre to tajíme.“

A tak sa pýtam: Ako je možné, že na nás nie je vidieť, že sme kresťania? Prečo sa to o niekom dozviem až vtedy, keď ho/ju stretnem na omši, na streku na fare, či na nejakej kresťanskej akcii? Veď to by mal každý zbadať hneď ako nás stretne! Všetko, čo je v nás by malo svedčiť o tom, že sme svoje životy odovzdali Bohu. Naša chôdza, oblečenie, reč, no skrátka všetko. Ak sme svoj život odovzdali Ježišovi, tak to musí byť badateľné na prvý pohľad. Alebo by to mali zistiť ostatní nasledovníci Pána. Či máte iný názor?