Ranná predpoveď počasia na ten deň bola celkom priaznivá.
Polooblačno, 23 až 29 stupňov.
Obliekla som si béžové bavlnené nohavice, k nim som si dala tmavomodrý cvernový pulóvrik s krátkym rukávom a pre istotu, predsa len – septembrové rána už nie sú teplé, ľahký zelený svetrík. K tomu som si obula kožené športové topánky drapovej farby a cez plece prevesila rovnako farebnú kabelu.
Takto „nahodená“ som sa vybrala do práce.
Cestou v autobuse mi napadla taká smiešna otázka:
„Čo by na moje oblečenie povedala módna polícia...?“ :)

Po príchode do práce som sa kolegýň (isto prvýkrát v živote) opýtala:
„Čo hovoríte na môj dnešný outfit?“ :)

Otázka mala presný zámer...

Na sebe som totiž mala: nohavice zo sekáča (kúpené dokonca v akcii za 1,75€), pulóvrik, ktorý som pred časom dostala od známej (ona si už ani nepamätala,
ako k nemu prišla) a svetrík, za ktorý som ešte v minulom storočí
(niekedy okolo roku 1985) platila pravými československými korunami. :)
Jedine topánky a kabela boli z „normálneho“, aktuálne fungujúceho obchodu
(ich cena samozrejme zodpovedala tej aktuálnosti).:)

Odpoveď kolegýň bola jednoznačná: „Je perfektný!“

A tak mi môj outfit priniesol uznanie kolegýň :) a tému na písanie...

Niekedy stačí celkom málo, aby človek „zabodoval“. A nejde iba o oblečenie.
Môže sa stať, že aj keď urobíme málo, pre tých okolo nás to znamená veľkú vec.
Určite každý z nás už má s tým skúsenosť.
Ak nie, dnes je príležitosť takú skúsenosť získať.
A všedný deň dostane celkom iný „outfit“.
Perfektný!

P.S.
K tomuto textu nie je žiadna fotografia. Pokazil sa mi fotoaparát. Žiaľ. Či našťastie? :)