Co lobíš?

Dážď konečne vyprázdnil svoje zásobníky vody (podľa predpovede počasia však len na pár dní), a tak už druhý deň nepršalo.
Vybehla som do záhrady, že sa pokúsim oslobodiť ju trochu od zeliny.
Čo sa týka tohtoročnej úrody, už v nej toho síce veľa nerastie, ale zelina...?
Tá chytá ani už neviem koľký dych.
Rastie ako divá. :)
Po chvíľke ma z práce vyrušilo volanie: „Gitka, ahoj! Co lobís? Tlhás zelinu?“
Otočila som sa za hlasom. Vedela som, komu patrí, veď som ho nepočula prvýkrát.
Adam od susedov - cez jednu záhradu - ma zbadal a zisťoval situáciu.
Sme totiž kamaráti. A kamaráti sa zaujímajú jeden o druhého... :)

***
Deti sú pre nás ako nastavené zrkadlo.
Vo svojich otázkach niekedy síce sú neodbytné, ale zato úprimné.

A vedia nimi priniesť radosť.

Čo sa nám dospelým, žiaľ, nie vždy podarí...
 
***

Trhanie zeliny je celkom nezáživná robota, ale len dovtedy, kým môj malý kamarát Adam nezavolá: „Gitka, ahoj! Co lobís?“ :)

P.S.
S Adamom sa poznáme už nejaký ten rôčik. Teda presne tri. :)
S jeho prastarou mamou však podstatne dlhšie.
Ona mu raz, niekedy na jar, keď ma videla robiť v záhrade, povedala,
že asi trhám zelinu.
Ale Adam sa ma radšej vždy opýta, či je to naozaj tak. :)

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu