Stačilo málo.
Usadiť sa v autobuse mestskej dopravy,
zavrieť oči a predstaviť si, že sa veziem ulicami Kremnice. :)
Kamenná dlažba a na nej natriasajúci sa, hrkotajúci autobus
ma o tom dokonale presviedčali.
Našťastie šofér prudko pridával plyn, potom prudko brzdil...
a rýchlo odplašil moje predstavy.
Nie som v Kremnici, som v Ríme.
Za oknom sa míňajú ulice a mestské štvrte...
Malé slovenské provinčné mestečko by sa do jednej z tých štvrtí
vošlo asi veľmi ľahko.
Rím je predsa len Rím, aj keď...
Má krásne stavby, ale...
miestami rovnako „nemožné“ hrboľaté kamenné dlažby ako Kremnica.
Každý rok ho navštívia milióny turistov,
no nad hlavami im svieti to isté slnko ako pár stovkám turistov v Kremnici.
A nebo?
V Ríme je presne také modré ako v Kremnici. :)
Napriek tomu oplatí sa navštíviť Večné mesto.
Počas niekoľkých hodín prejsť storočiami.
Pri Panteóne si dať zmrzlinu, odfotiť sa na Španielskych schodoch,
v podchode supermodernej stanice Termini si kúpiť cukrovinky...
a na dno fontány hodiť svoju mincu...
E questa è la fine. :)
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač