Predpoklady ekonómov vravia o piatich rokoch.Je to málo alebo veľa z ľudského života?Prečo sa to stalo?Len preto,že si Amerika napožičiavala od Európy? Áno aj.Prečo je dlh štátu na hlavu jedného Íra 6 miliónov?U nás je to 100000.Je to veľa či málo?Sú ta fakty,alebo dohady?Ale zasa sa pýtam, prečo sa to stalo?Je tu kríza,no dobre.Ale keď chcem riešiť problém, musím nájsť jej príčiny.A ja mám pocit,že sa o príčinach nehovorí celkom pravda.Spomína sa zlá hypotekárna politika, ľahký prístup k úverom, žitie na dlh a pod.Myslím,že sa o príčinách aj keď sú neviem ako objektívne, nehovorí pravda, pretože sa za nimi skrýva jedna objektívna skutočnosť, ktorú nazývame konzumný spôsob prežívania života.Konzum.Nebohým sv.Otcom počnúc,našimi otcami biskupmi končiac,cez naše staré mamy a starých otcov sa šírili a širia varovné hlasy a zdvihnuté prsty, že toto nie je dobrý spôsob žitia.A my?No čo my,tu máme výsledok.Už sa prepúšťa,už sa zachraňuje,už je tu dôsledok.Čo s tým? Ako prvá ma napadá reklama.Od rána do večera nás presviedčajú,že niečo potrebujeme.Že máme vymeniť staré za nové,že nám treba to i ono.Nepozerajte reklamu! Nie to by asi nebola správna rada.Skúsme,len so všetkou zodpovednosťou zvažiť či to,čo nám reklama,obchodníci a pulty ponúkajú naozaj potrebujeme.Skúste len tak náhodou preskúmať doma počet hrncov.Koľko je tých, v ktorých naozaj varíte,ktoré sú použité a ktoré skoro ako nové.Takmer v každej sade hrncov sú dva hrnce takmer rovnaké,všimli ste si.Len jeden má pokrievku a druhý dlhú rúčku.Koľko je košieľ,ktoré naozaj nosíte a koľko len tak stojí v skrini.A príkladov nájdete mnoho.Je nad slnko jasnejšie,že dnešné technológie sú schopné vyprodukovať také množstvo produktov,ktoré nie sme schopní ani spotrebovať.A aj tak tu máme chudobu,hlad,dennodenné úmrtia pre nedostatky či už potravy,liekov,alebo základných životných potrieb.To všetci vieme.Ale je to len v tom,že sýty hladnému neverí?Alebo je to len v tom,že čo ma nepáli, nehasím? Tak je päť rokov málo či veľa? Pre mňa je to dosť veľa.Je to mnoho a mnoho dní,ktoré môžem byť so svojimi deťmi.A nie je mi jedno či ich prežijem spokojne,alebo v kríze.V školách nás učili a učia,že kríza,ako aj recesia sú fázy trhového mechanizmu.Ale čo my, jednoduchí ľudia,ktorí nevieme ovplyvniť rozhodovanie na burzách a medzinárodných úrovniach môžme urobiť? Áno,mohol by som nahodiť politickú rovinu a povedať nám všetkým, voľme si rozumných,morálne čistých zástupcov do zákonodarných a vládných úrovní a hlavne odborníkov.Je to pravda, ale nechcem teraz politizovať.Chcem navrhnúť riešenie.Je mi nad slnko jasnejšie,že Boh nás tak miluje a tak sa o nás stará,že sme si s technológiou tak podmanili Zem,čo sme aj mali urobiť, že je schopná v dnešnej dobe nám dať všetko,čo potrebujeme.(A všetkým, len poznámka,tiež politická).Čo navrhujem? Kupujme,len to, čo naozaj potrebujeme a toľko,koľko nám je potrebné! Ilúzia? Nemyslím, ak áno,presvedčte ma.Trh určí,kto koľko,kedy a začo, komu a ako predá,kúpi,doručí,poskytne.A kto je trh?No to sme my.Poďme žiť,ako nás učí náš Boh a nie boh konzumu,ľahkej cesty k pohodliu,blahobytu a prebytku.Poďme od zvráteností doby späť k pravej podstate žitia.Veď náš Boh chce,aby sme sa smiali,mali či jesť,boli šťastní,žili,milovali sa a pracovali na rozvoji svojich osobností,duší a pokoja.Ak ste si pred sto rokmi chceli požičať, pýtali sa Vás aj na to,ako to vrátite,aký máte plán,čo s tým urobíte a pod.Dnes koluje tento vtip:"Pred takmer rozpadnutým domom sedí človek.Príde k nemu maklér a pýta sa:"Nechcete aby som Vám požičal, kým Vám to spadne?" (Maklér je platený podľa množstva uzavretých úverových zmlúv a nie podľa kvalitne uzavretých úverov.Je mu jedno či to splatíte.)A to je zvrátenosť.