Čakali sme s kmotríkom v práci pri výťahoch, keď z chodby vyšla pani s boľavou nohou, viditeľne krívajúc. Práve sme sa bavili o tom, že kresťan nemôže milovať iba tak ako milujú ľudia sveta ale má chodiť v Božej moci a konať skutky aké konal Pán Ježiš aj väčšie, aby sme svetu zjavovali Božie Kráľovstvo živé a v nás prítomné pre každého.

Vravím kmotríkovi: "Pozri ako tá pani tažko chodí, idem za ňou" a vykročil som. Pani si medzitým prevzala poštu a otočila sa naspäť rovno oproti mne. Pýtam sa čo sa jej stalo. Ochotne mi povedala, že spadla a teraz má narazené koleno a bolí ju celý človek.

Ponúkol, som jej pomoc.
Ona na to vraví:
- Poďte sem do chodby tu je viac miesta, čo vlastne na to potrebujete?
-Stačí ak sa vás môžem dotknúť. Kde máte bolesť?
-Tu. Ukázala na koleno.

Začal som sa modliť aby odišla bolesť z nohy.
-Pocítili ste niečo?
-Stále ma to bolí.

Hovorím čo ešte máte boľavé? Začala mi opisovať ako padla na rameno a kde ju to teraz bolí. Tak som sa pomodlil a bolesť z ramena okamžite odišla.

Potom som opäť prikázal odísť bolesti z kolena a prikázal som mu v mene Pána Ježiša Krista uzdravenie. Tentoraz pani pocítila v nohe teplo a ústup bolesti. Zopakoval som príkaz - viac sa to zlepšilo a na tretí raz ešte viac ale to mi už pani začala veľmi vrúcne ďakovat, že už jej je oveľa lepšie. Bola ochotná urobiť drep aby si to potvrdila. Pritom mi vysvetľovala, že tam nemala len čerstvú bolesť od narazenia ale v tom kolene mala už dávno vodu.

Pýtam sa jej, nebolí vás aj chrbát? Potvrdila, že áno, ešte má nejakú bolesť aj medzi lopatkami a tak som sa modlil aj proti tejto bolesti a tá rovnako zmizla. Pani bola celá rozradostená a hovorí mi: "Ešte sa stretneme však?".
Na to sa dá povedať iba áno a tešiť sa na možnosť odovzdať svedectvo o živom Bohu o našom Pánovi Ježišovi a Jeho Živote v nás.

Odišiel som k svojmu výťahu ďakujúc v duchu Bohu.

Pri výťahu čakal aj jeden zamestnanec, ktorý bol predtým v chodbe kde som sa stretol s paňou s boľavou nohou.

Ten sa opýtal, či to pomohlo, že niečo počul a či som robil dačo s aurou alebo tak a naznačoval rukami akože obchádza telo dlaňami... pritom mal v tvári zmes zvedavosti a očakávania, že sa mu potvrdí tento spôsob uzdravovania.

Odpovedal som mu, že to čo som robil, je napísané v Biblii.
Ihneď sa mu zmenil výraz tváre,
a ja som pokračoval, že tí, ktorí uveria Pánovi Ježišovi budú klásť ruky na chorých a oni budú uzdravení. Povedal som mu aké bolesti mala táto pani a už nemá.
O poschodie vyššie vystupoval, s úsmevom sa rozlúčil ale už nebol taký žoviálny, skôr zvážnel.

Sláva patrí Bohu.