Mňa zaráža to, že celá Bratislava je polepená kurzmi jógy, transcendentálnej meditácie a pod., ale nikde (okrem kostolov) nie sú plagáty pozívajúce na kresťanské akcie. Čo sme zaspali dobu? To (skoro) niktto nič nerobí? No utešuje ma to, že aj my kresťania si vieme nájsť čas na meditáciu sebe vlastnú. Dôkazom toho je preplnený Dóm sv. Martina každú prvú stredu v mesiaci počas školy sv. Pavla, na ktorej nás náš arcibisup učí meditovať nad biblickými textmi apoštola národov.

Raz som počula také prirovnanie - že my Európania sme zvláštny národ. Namiesto prehĺbenia vlastnej kresťanskej studne si kopeme ďalšie a ďalšie... a potom máme množstvo rozkopaných studní, ale v žiadnej nemáme vodu, ktorá by nám konečne uhasila smäd.
Hmmmm, a možno je to tým, že niekto nám dal pred našu rozkopanú studňu nápis "Fatamorgána" alebo "Pozor, voda je otrávená"... Tak mi niekedy pripadá. Ako často sa stretáme s názorom - "Boh áno, Cirkev nie!"? ...
Zas na druhej strane to nemusí byť len ten nápis, ale aj nejaká prvotná skúsenosť - nepríjemná; ako keď pri kopaní tej studne sa najprv objaví kalná štrková voda a my usúdime, že ten nápis má pravdu a kašleme zas na studňu...
Ok. Príjemnú meditáciu!