Kardinál Tomko : Pravá láska sa musí dávať

Hovoriť o rodine znamená hovoriť o láske. O akej láske? Nie o hocakej, ale o láske jedného muža a jednej ženy, ktorá je totálna, úplná a otvorená pre život, teda plodná; o láske, ktorá ma za cieľ doplňovať sa, dávať sa a dávať život, teda o láske manželskej.

Na svete prevláda model rodiny založenej na manželstve ako spoločenstve muža a ženy spolu s ich deťmi. Spoločenstvo jedného muža a jednej ženy, čiže monogamické manželstvo nie je vlastné iba kresťanskému svetonázoru. Je to skutočnosť sociologická, nadpolitická a nadnáboženská, ktorá najlepšie vyhovuje ľudskej prirodzenosti. Je pravda, že jestvujú ešte kraje, kde sa zachovalo mnohoženstvo, polygamia. Je ich však stále menej. My si azda myslíme, že napríklad africkej žene nevadí tento štýl života. Tak zmýšľal istý kazateľ v Tanzánii. Pamätám sa však na silnú reakciu afrických žien na kongrese o manželstve v tejto krajine, keď jedna z nich energicky reagovala: „Aj ja, africká žena, chcem mať jedného muža celého pre seba!“ Tým len vyjadrila hlbokú túžbu všeľudskej prirodzenosti.

V západnom svete sa vyskytuje skôr iný jav. Ide o ľudí s homosexuálnymi sklonmi, o mužov, ktorí si žiadajú žiť s mužským partnerom, a o lesbické ženy, ktoré nažívajú s priateľkou. Často ide o dobre situovaných ľudí, ktorí v súčasnosti vyvíjajú veľký tlak na zákonodarcov, aby štáty a medzinárodné inštitúcie uznali ich súžitie za rovnocenné s normálnym manželstvom a rodinou. Dožadujú sa toho v mene „práva na rovnosť a spravodlivosť“ medzi všetkými občanmi. Samozrejme, také páry nemôžu prirodzeným spôsobom mať deti. Napriek tomu si nárokujú aspoň na právo adoptovať deti. Na Západe používajú bohaté prostriedky, aby presadili tieto názory, a veľmi dbajú na to, aby sa v názvoch a právach nelíšili od riadneho manželstva a rodiny. Často vystupujú spolu ako „manželia“ aj na verejnosti. Tým však len spôsobujú zmätok v ľudskej spoločnosti, ktorej nemôžu poslúžiť prírastkom detí. Politici často podliehajú ich rôznorodému tlaku a schvaľujú im prajné normy a zákony. Kultúrny zápas, ktorý z tohto tlaku vzniká, nie je teda boj o slovíčka, ale o podstatnú vlastnosť opravdivého manželského a rodinného spolunažívania. Je to jeden z najsilnejších útokov na manželstvo a rodinu v posledných storočiach. Jeho závany zasahujú aj naše Slovensko.

Z príspevku kardinála Jozefa Tomka. (Katolícke noviny v rámci aktuálnej diskusie pred sobotným referendom o ochrane rodiny.)

Text zverejnený na webovej stranke TK KBS.

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 07.05.2012 - 11:55
    Aj farebný, aj rozmazaný, aj mrežovaný..., taký je svet cez okno. Môže mať teda veľa podôb, a...
  • 03.05.2012 - 06:19
    Konečne je ráno pred šiestou dosť svetla a dá sa fotiť. Suť, (to je ten kopec vpravo), sa už...
  • 02.05.2012 - 12:53
    Niekedy dávno som nedbal na prežehnanie ako na niečo skutočne podstatné. Dokonca som si myslel, že...
  • 02.05.2012 - 08:33
    powered by Fotopedia Na Slovensku prebieha už nejaký čas petícia za voľnú nedeľu. Podporiť ju...
  • 30.04.2012 - 05:54
    Sú hradby, ktoré treba obnovovať a sú hradby, ktoré treba rúcať. Tie prvé sú postavené zo skál,
  • 29.04.2012 - 11:21
    Článok je opisom vlastnej spirituálnej skúsenosti s objatím mojej duše Božím svetlom. Vychádza z...
  • 26.04.2012 - 05:38
    Niekto potrebuje k životu pevnú zem pod nohami. Niekomu stačí držať sa nad vodou. Sme takí,...
  • 25.04.2012 - 06:09
    Krása, prázdnota, úspech, bolesť. Kvety, listy, plody, ostne. Človek a príroda. Rovnaký príbeh,...
  • 23.04.2012 - 05:49
    Každé mesto má svoju históriu, svoju atmosféru, svoje stavby. Každý človek má svoje rozmýšľanie,...
  • 18.04.2012 - 05:54
    Niekedy stačí kvapka vody a ovlaží vysušené pery. Niekedy stačí kvapka dobrej vôle a zmenia sa...