Ako môžeme dôjsť k tomu, aby sme boli istí a vytrvalí vo viere? My prechádzame výstupmi a pádmi, v niektorých momentoch sme si vedomí Božej prítomnosti, toho, že Boh nás cestou sprevádza, inokedy na to zabúdame. Je vôbec možné usilovať sa o stálosť v oblasti, akou je viera?
„Je pravda, sú tu výstupy i pády. Niekedy si uvedomujeme Božiu prítomnosť, inokedy na ňu zabúdame. Biblia hovorí, že pozemský život človeka je boj, zápas. To znamená, že sa s tým človek musí uspokojiť a bojovať. Pripravovať sa na to, aby neklesol, nepoľavil v bdelosti, ale zároveň užívať všetko krásne, čo nám Boh v živote dáva. Treba sa mať na pozore, bez toho, aby sme kapitulovali alebo prepadali pesimizmu. Ako byť stáli vo viere? Ak jej neodmietaš načúvať, nájdeš ju celkom blízko, vo vnútri svojho srdca. Potom, v niektorý deň sa môže stať aj to, že nepočuješ celkom nič. A napriek tomu tam viera je. Je nutné si zvyknúť na skutočnosť, že viera nie je cit. Niekedy nám Pán dáva milosť, aby sme ju pocítili. Avšak viera je niečo viac, je to môj vzťah k Ježišovi Kristovi. Verím, že on ma spasil. To je tá pravá otázka, ktorú si v súvislosti s vierou máme položiť. Hľadaj vo svojom živote chvíle, kedy ti bolo zle, keď si sa stratil a nič sa ti nedarilo, a pozoruj, ako ťa Kristus zachránil. A k tomuto sa pevne primkni, pretože tu sú korene tvojej viery. Keď zabúdaš, kaď nič necítiš, vtedy sa zachyť tohto, čo tvorí základ tvojej viery. A vždy s evanjeliom v ruke. Nos neustále vo vrecku malé Evanjelium. Maj ho u seba doma. V ňom je Božie slovo a tam sa viera živí. Viera je totiž napokon dar, nie je to psychologický postoj. Keď ti dávajú dar, je na tebe prijať ho, pravda? Prijmi teda dar evanjelia a čítaj ho. Čítaj ho a načúvaj Božiemu slovu.“
Váš život bol intenzívny, bohatý. Aj my by sme chceli žiť život naplnený, intenzívny. Ako dosiahnuť, aby sme nežili zbytočne? A ako sa vlastne človek dozvie, že nežije zbytočne?
„Nuž, ja som mnohé prežil neužitočne. Nebol to život taký intenzívny a taký bohatý. Som hriešnik ako ktokoľvek iný, ibaže Pán mi dáva robiť také veci, ktoré sú viditeľné. Koľkokrát predsa existujú ľudia, ktorí konajú dobro, veľa dobra, a nevidieť to. Intenzita nie je priamo úmerná tomu, čo ľudia vidia. Intenzita sa zažíva v vnútri. A prežívame ju, keď sýtime vieru. Ako? Plodnosťou skutkov, skutkami lásky pre dobro ľudí. Možno najťažším hriechom proti láske je prehliadať človeka. Existuje nejaký človek, ktorý ťa miluje, ale ty ho odmietaš a správaš sa k nemu tak, ako by si ho nepoznal. On ťa miluje a ty ho odmietaš. Ten, kto nás miluje najviac, je Boh. Odmietnuť Boha je jedným z najhorších hriechov. Svätý Peter sa ho dopustil, zaprel Ježiša Krista... a urobili z neho pápeža! Takže, čo zostáva povedať mne? Nič. Ide sa vpred!“
Text zverejneny na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
