„On nikdy nezabúda, ale my zabúdame na stretnutie s Ježišom. A toto by mohla byť celkom pekná domáca úloha – zaspomínať si: ‚Kedy som cítil Pána skutočne blízko pri mne? Kedy som pocítil, že by som mal zmeniť svoj život, alebo byť lepším, alebo odpustiť nejakej osobe? Kedy som počul, že Pán ma o niečo žiada? Kedy som sa stretol s Pánom?‘  Pretože naša viera je stretnutím s Ježišom. Toto je základ viery: stretol som sa dnes, tak ako Šavol, s Ježišom.“

Pýtajme sa úprimne, pokračuje Svätý Otec František: „Kedy si mi ty povedal niečo, čo zmenilo môj život alebo si ma pozval urobiť onen životný krok vpred?“

„Toto je krásna modlitba a odporúčam modliť sa ju každý deň. A keď si spomenieš, raduj sa z toho, z tej spomienky, ktorá je spomienkou na lásku. Ďalšou peknou úlohou by bolo zobrať si Evanjelium a sledovať tie mnohé príbehy tam a vnímať, ako sa Ježiš stretáva s ľuďmi, ako si vyberá apoštolov... Sú tam mnohé stretnutia s Ježišom. Možno sa niektoré z nich podobajú na to moje. Každý má svoje vlastné.“

Ako Svätý Otec pripomenul v závere homílie, netreba zabúdať, že Kristus chápe „vzťah s nami“ v zmysle zaľúbenia, vzťahu celkom osobnej lásky:

„Modlime sa a prosme si o milosť pamäti: ‚Pane, kedy bolo to stretnutie, tá prvá láska?‘ Aby sme nemuseli počuť pokarhanie, ktoré Pán vyslovuje v Apokalypse: ‚Mám proti tebe, že si zanechal svoju prvotnú lásku.‘“

Text zverejneny na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .