Z generálnej audiencie: Ako prejsť Svätou bránou a naučiť sa odpúšťať

...Prejdenie Svätou bránou je znamením pravého obrátenia nášho srdca. Keď budeme prechádzať Svätou bránou, je dobré si uvedomiť, že máme mať dokorán otvorenú aj bránu nášho srdca. Stojím pred Svätou bránou a prosím: „Pane, pomôž mi otvoriť dokorán bránu môjho srdca!“ Svätý rok by sa minul účinku, keby sme bránou nášho srdca nenechali prejsť Krista, ktorý nás pohýna smerom k ostatným, aby sme im priniesli jeho samého a jeho lásku. Preto, tak ako zostáva otvorená Svätá brána, pretože je znakom nášho prijatia zo strany samého Boha, tak by mala byť stále otvorená dokorán aj naša brána, brána srdca, aby nikto nezostal vylúčený. Ani ten alebo tá, čo ma irituje: nikto.

Dôležitým znakom Jubilea je aj spoveď. Pristúpenie k sviatosti zmierenia, ktorou sa stávame uzmierení s Bohom, sa rovná priamej skúsenosti s jeho milosrdenstvom. Znamená to stretnúť Otca, ktorý odpúšťa: Boh odpúšťa všetko. Boh nám rozumie, aj s našimi obmedzeniami, rozumie nám aj pri našej rozporuplnosti. A nielen to. Svojou láskou nám hovorí, že práve vtedy, keď uznávame naše hriechy, je nám nablízku ešte viac a povzbudzuje nás hľadieť smerom vpred. Hovorí ešte viac: keď rozpoznávame naše hriechy a žiadame o odpustenie, je to sviatok v nebi: Ježiš oslavuje. A toto je jeho milosrdenstvo: neklesajme na duchu. Vpred, len ďalej vpred!

Veľakrát som zažil, že mi ľudia povedali: „Otče, nedokážem odpustiť“. Susedovi, kolegovi v práci, susedke, svokre, švagrinej... Nuž, toto sme všetci počuli. Nedokážem odpustiť. Ako však môžeme žiadať Boha, aby nám odpustil, ak potom sami nie sme schopní odpustiť? A odpúšťať je tiež veľká vec. Nie je ľahké odpúšťať, lebo naše srdce je úbohé a iba svojou silou odpúšťať nedokáže. Ak sa ale otvoríme na to, aby sme prijali Božie milosrdenstvo, vzápätí sa sami staneme schopnými odpúšťať. Taktiež som mnoho ráz počul: „No ale tú osobu som nemohol vystáť: nenávidel som ju. Ale jedného dňa som sa priblížil k Pánovi a požiadal som ho o odpustenie mojich hriechov a aj ja som odpustil tej osobe.“ Tieto veci sú na dennom poriadku. A túto možnosť máme na dosah.

Takže odvahu! Prežívajme Jubileum tým, že začneme týmito znakmi, ktoré v sebe nesú veľkú silu lásky. Pán nás bude sprevádzať, aby nám dal zakusovať ďalšie znaky, ktoré sú dôležité pre náš život. Odvahu a vpred!

František

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 29.10.2013 - 07:08
    Ako rastú chlapci? Ľudová múdrosť hovorí: „Pomaly chlapci rastú.“ A realita? Tá hovorí: Rastú...
  • 25.10.2013 - 06:15
    Sú tvrdé skaly, tvrdé betóny, ale aj tvrdé srdcia. A niekedy si myslíme, že je to tak navždy. Ale...
  • 23.10.2013 - 13:50
    Svojim hlasom môžeme podporiť niektorý z historických portálov na Slovensku. Portál s...
  • 21.10.2013 - 06:00
    Pri pohľade na oblohu sa môže zdať, že nie je nič ľahšie, ako „čarbať“ bielou farbičkou po...
  • 19.10.2013 - 17:36
    Otvorený list na odvolanie Oľgy Pietruchovej, riaditeľky odboru pre rodovú rovnosť a rovnosť...
  • 19.10.2013 - 10:43
    Myslím, že Národný pochod za život ukázal, že Slováci a medzi nimi aj samotní Saleziáni sa snažia...
  • 18.10.2013 - 18:46
    Keď som sa po dlhšej dobe odhodlal prečítať knihu Vladimíra Palka Levy prichádzajú, začínal som ju...
  • 16.10.2013 - 20:15
  • 16.10.2013 - 17:17
    Dňa 21.10.2013 bude EP prerokovávať správu o sexuálnych právach a rodovej rovnosti, ktorá v prípade...
  • 15.10.2013 - 20:06
    Registrujem, že viacerí kresťania zvyknú kupovať obľúbený nápoj Kofola. Už dávnejšie som zvažoval...