Z generálnej audiencie: Ako prejsť Svätou bránou a naučiť sa odpúšťať

...Prejdenie Svätou bránou je znamením pravého obrátenia nášho srdca. Keď budeme prechádzať Svätou bránou, je dobré si uvedomiť, že máme mať dokorán otvorenú aj bránu nášho srdca. Stojím pred Svätou bránou a prosím: „Pane, pomôž mi otvoriť dokorán bránu môjho srdca!“ Svätý rok by sa minul účinku, keby sme bránou nášho srdca nenechali prejsť Krista, ktorý nás pohýna smerom k ostatným, aby sme im priniesli jeho samého a jeho lásku. Preto, tak ako zostáva otvorená Svätá brána, pretože je znakom nášho prijatia zo strany samého Boha, tak by mala byť stále otvorená dokorán aj naša brána, brána srdca, aby nikto nezostal vylúčený. Ani ten alebo tá, čo ma irituje: nikto.

Dôležitým znakom Jubilea je aj spoveď. Pristúpenie k sviatosti zmierenia, ktorou sa stávame uzmierení s Bohom, sa rovná priamej skúsenosti s jeho milosrdenstvom. Znamená to stretnúť Otca, ktorý odpúšťa: Boh odpúšťa všetko. Boh nám rozumie, aj s našimi obmedzeniami, rozumie nám aj pri našej rozporuplnosti. A nielen to. Svojou láskou nám hovorí, že práve vtedy, keď uznávame naše hriechy, je nám nablízku ešte viac a povzbudzuje nás hľadieť smerom vpred. Hovorí ešte viac: keď rozpoznávame naše hriechy a žiadame o odpustenie, je to sviatok v nebi: Ježiš oslavuje. A toto je jeho milosrdenstvo: neklesajme na duchu. Vpred, len ďalej vpred!

Veľakrát som zažil, že mi ľudia povedali: „Otče, nedokážem odpustiť“. Susedovi, kolegovi v práci, susedke, svokre, švagrinej... Nuž, toto sme všetci počuli. Nedokážem odpustiť. Ako však môžeme žiadať Boha, aby nám odpustil, ak potom sami nie sme schopní odpustiť? A odpúšťať je tiež veľká vec. Nie je ľahké odpúšťať, lebo naše srdce je úbohé a iba svojou silou odpúšťať nedokáže. Ak sa ale otvoríme na to, aby sme prijali Božie milosrdenstvo, vzápätí sa sami staneme schopnými odpúšťať. Taktiež som mnoho ráz počul: „No ale tú osobu som nemohol vystáť: nenávidel som ju. Ale jedného dňa som sa priblížil k Pánovi a požiadal som ho o odpustenie mojich hriechov a aj ja som odpustil tej osobe.“ Tieto veci sú na dennom poriadku. A túto možnosť máme na dosah.

Takže odvahu! Prežívajme Jubileum tým, že začneme týmito znakmi, ktoré v sebe nesú veľkú silu lásky. Pán nás bude sprevádzať, aby nám dal zakusovať ďalšie znaky, ktoré sú dôležité pre náš život. Odvahu a vpred!

František

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 10.05.2011 - 07:18
  • 09.05.2011 - 06:18
    Neľútostný mráz z minulého týždňa spálil skoro všetko. Aj rozkvitnuté kvety jahôd. Na stonke...
  • 06.05.2011 - 00:17
    Nie vždy je všetko jednoduché. Nie vždy ti všetci rozumejú. Nie vždy sa nájde niekto, kto by ťa...
  • 05.05.2011 - 07:08
    Meteorológovia na dnes ráno predpovedali prízemný mráz. A aj keď vieme, ako je to s predpoveďami...
  • 04.05.2011 - 07:01
    V hokeji (a možno aj v živote), to hráme na štvorku. Tak nás na MS oznámkovali Nemci aj Rusi. No...
  • 02.05.2011 - 06:54
    S učením taliančiny som ako samouk začínala niekoľkokrát, ale vždy som len začala. Žiaľ, cudzie...
  • 29.04.2011 - 07:22
    Dnes je ten deň, ktorý vojde do histórie! Teda, presnejšie, do histórie slovenského a svetového...
  • 28.04.2011 - 07:09
    Prameň Chotárka v Močiarskej doline, s plastovou soškou lurdskej Panny Márie. A môžeme špekulovať...
  • 27.04.2011 - 23:06
    Dopraj si prepych modlitby je ďalšou úspešnou publikáciou z produkcie amerického pastora Billa...
  • 27.04.2011 - 07:10
    Dedina bola vždy charakteristická svojimi zvukmi, a svojim tichom. Ale ani jedno, ani druhé, už...