Počúvaj potichu
snehy keď utíchnu
a ľady studené
pukajú znudene.

Nútené silami,
ktorým už nevládnu,
tíško sa rozplynú
v slabú moc nevládnu.

Nevládnu kráľovnú
ľadu a pokoja
vsaje zem úrodná.
Už sa jej neboja...

Mlaď stihne nepokoj.
Vytryskne so silou.
Čo hĺbky tajili,
víťazí presilou.

Skaly sa rozlomia.
Život sa otvára.
Kde staré umiera,
nové sa utvára.

Vzduch je tak voňavý
a všetky úzkosti,
čo zima do kostí
chcela nám zaštepiť

zrazu sú všetky preč.
Dáva nám silu piť
tá Božia príroda.
Láska a Sloboda.

Chce sa ti zakričať
a cítiš žitia tok.
Chce sa ti tancovať
a trúbiť na útok.

To všetko dáva ti
jediný slnka lúč!
Tak teda počúvaj.
Tak sa len z neho uč!

Aj ty máš v sebe jar!
Aj ty máš lúčov pár!
Aj v tebe môže zas
zažiariť na nás jas!