„Keď Boh odpúšťa, jeho odpustenie je tak veľké, že je to akoby ‚zabudol‘. Pravý opak toho, čo robíme my klebetením: ‚Ale tento urobil toto, urobil tamto...‘ A o toľkých ľuďoch máme vytvorenú celú históriu: starovekú, stredovekú aj modernú, však? A nezabúdame. Prečo? Lebo nemáme milosrdné srdce. ‚Zaobchádzaj s nami podľa svojej miernosti‘, hovorí tento mladý Azariáš. ‚Podľa svojho veľkého milosrdenstva. Vysloboď nás.‘ Je to volanie po Božom milosrdenstve, aby nám dal odpustenie a záchranu a zabudol na naše hriechy.“

Dnešné čítanie z Evanjelia podľa sv. Matúša zase ponúka známu Petrovu otázku, ktorú položil Ježišovi: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?“ (Mt 18,21-35). Ježiš mu odpovedá podobenstvom o dvoch dlžníkoch a kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Jeden z nich, ktorému vládca odpustí veľkú časť dlhu nie je schopný krátko na to preukázať rovnaké milosrdenstvo voči svojmu dlžníkovi, ktorý mu dlhuje nepatrnú čiastku. Pápež ďalej dodal:

„V modlitbe ‚Otče náš‘ sa modlíme: ‚Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom‘. Je to rovnica, ide to pospolu. Ak ty nie si schopný odpustiť, ako ti môže odpustiť Boh? On ti chce odpustiť, ale nebude môcť, ak máš uzavreté srdce a milosrdenstvo nemôže vstúpiť. ‚Ale otče, ja odpúšťam, ale nemôžem zabudnúť na tú strašnú vec, ktorú mi urobil...‘. - ‚Pros Pána, aby ti pomohol zabudnúť‘: to je však iná vec. Dá sa odpustiť, ale nie vždy sa dá zabudnúť. Avšak ‚odpustiť‘ a [pritom hovoriť] ‚veď mi to zaplatíš‘, to nejde! Odpustime, ako odpúšťa Boh: odpúšťa v plnej miere.“  

Z dnešnej homílie pápeža Františka v Dome sv. Marty.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .