V živote má človek veľa starostí. Každý deň dostáva ich bohatú nádielku. A my?... Ženieme sa z jednej roboty do druhej. A... nestíhame! Pritom duchovný človek potrebuje aj modlitbu. Často nestíhame ani tú. Musí to byť?...

Povinnosti, zámery, plány... Je toho veľa, čo nám prebehne hlavou počas každodenného zhonu. Vrháme sa z jednej roboty do druhej. Toto je dôležité, tamto je dôležité... Niekedy je toho toľko, že ani nevieme, kde nám naša hlava stojí! Keď sa niečo nevydarí-už je zle! Do súkolia našich plánov občas zasiahnu nepredvídané okolnosti... A už to nejde podľa našich predstáv. Následok – stres ! Plus-musíme odpísať nejaké straty.
Slovom: Je toho veľa ! Pole nášho života prináša často tŕnie. Sme smutní. Hľadáme riešenie. Obvykle si racionalizujeme prácu, hľadáme lepšie kombinácie... Aby nám to už – konečne – vychádzalo... Na modlitbu nemyslíme, veď máme veľa starostí! A potom... Na modlitbu nemáme ani čas! Veď máme ešte toľko toho na starosti! Tie naše povinnosti! Utápame sa v nich...
Hovoríme: Nemodlím sa, lebo nemám čas...
Je to naozaj tak? Je naozaj pravda, že si počas dňa nenájdeme ani štvrť hodiny na rozhovor s Bohom? Je naozaj všetko to zháňanie dôležitejšie, ako Boh, alebo ako naša duša?
Hovoríme: Nemodlím sa, lebo nemám čas...
Ale nie je to tak, že nemáme čas, lebo sa nemodlíme?
Ja som mal ten istý problém. A odkedy sa viac modlím – čuduj sa svete -
- mám viac času! Keď som modlitbu zanedbával – nestíhal som! A teraz, keď som začal Boha pozývať modlitbou ku mojim prácam, a prosiť modlitbou o ich požehnanie – začalo sa mi lepšie dariť! Už mávam viac úspešne dokončených povinností.
Odkedy sa viac modlím.
Teda: Nie je to tak, že nemáme čas, lebo sa nemodlíme?...