Z komentára Mariána Gavendu: Reštart almužnou

...V čase povinného socialistického ospevovania veľkej techniky, ktorá mala splniť všetky potreby a túžby človeka, sa vraj v sovietskom vlaku na trase z Moskvy do Leningradu dali do reči dve babušky: „Kam ideš?“, pýta sa jedna druhej. „Do Leningradu, a ty?“ – „Ja do Moskvy“. „Balšaja ťechnika!“ dali sa žasnúť obe. „Ten istý vlak ide aj do Moskvy, aj do Leningradu, balšaja ťechnika...!“ Logika ani technika však nepustí – buď ideš jedným smerom, alebo druhým. Ani evanjelium nepustí: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa jedného bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať.“ To pre Ježiša konkrétne znamená: „Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“ (Mt 6, 24), inými slovami žiť súčasne aj pre seba, aj pre druhých. Kto si chce zachrániť život pre seba, stratí ho; kto ho stráca v službe Bohu a blížnym, ten ho nachádza.

Na nedávnom stretnutí kňazov pri plánovaní akcií v dekanáte odznel aj povzdych, akoby veriaci boli už objedení ponukou náboženských akcií a sú to napokon tí istí, ktorých dokola evanjelizujeme, katechizujeme, ktorí prídu aj upratať kostol, aj na adoráciu, aj navaria polievku pre chudobných, aj ju sami zjedia... A tí ostatní, ktorých by sa to malo najviac týkať, prejdú okolo, nezúčastnene sa pousmejú a stratia sa v šere svojej znudenej ľudskej i kresťanskej bezprizornosti. Z toho ale vidno, že tí, čo o nič nejavia záujem, aktivitami nie sú presýtení. Diagnóza bude inde. Sú uzavretí do seba a vďaka tomu znudení, vyprázdnení, deprimovaní a bez života. Pôst je okrem iného dobrý aj keď treba preliečiť objedený žalúdok. Prebudí zdravú chuť do jedla. Namiesto ponúkania čoraz atraktívnejších lákadiel, aby na náboženské akcie a duchovný život ľudia dostali chuť, sa žiada čosi zásadne iné. Zmeniť smer. Presnejšie vnútorné nasmerovanie človeka. Ako sa nedá ísť tým istým vlakom dvomi opačnými smermi (do Leningradu i do Moskvy), aj srdce je buď zamerané na seba a k sebe, a to je vždy deštrukcia, alebo k druhým, čo je vždy život a radosť. Lebo kto sa otvára, objavuje aj človeka, aj prírodu, aj Boha a napokon nachádza i seba samého. Človek bez vzťahu k druhým je peklom prázdnoty....

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 31.03.2013 - 07:58
    Náš boh, počasie, si robí, čo chce. A my mu pritom toľko toho dávame. Náš čas – pri správach o...
  • 24.03.2013 - 13:48
    S Adamom sme sa stretli celkom „náhodne“. Po mojich niekoľkých zvedavých otázkach a jeho...
  • 20.03.2013 - 16:44
    Pred pár dňami sa mi dostala do rúk táto kniha.Už po chvíli čítania som pochopila,že tých 400...
  • 20.03.2013 - 06:54
    Ráno do práce si neoblečiem ľahkú jarnú bundu. Cestou z práce sa nebudem vytešovať z teplého...
  • 18.03.2013 - 07:17
    V rozfúkaný, mrazivý marcový deň sa objavil na oblohe. Prvý v tejto sezóne. (Roky pozorujem, ako...
  • 14.03.2013 - 18:47
    Novozvolený pápež František nie je svetu verejne známy ani dvadsaťštyri hodín, ešte neuplynul ešte...
  • 14.03.2013 - 07:50
    Máme pápeža! A máme aj radosť, aj očakávania, aj istotu, že všetky ľudské dohady sú len dohady. No...
  • 11.03.2013 - 17:47
    Túto tému som dostala na hodine SJ, bolo to myslím v piatok.Veľmi som sa tešila domov,no len čo som...
  • 11.03.2013 - 17:39
    Boh utvoril muža z hliny a potom z jeho rebra stvoril ženu, kým zo spánku sa muž napokon prebral....
  • 10.03.2013 - 10:40
    Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: "...