...Zomieral a myslel na druhých. Keď zomrel, boli prvé vešpery sviatku Božieho milosrdenstva. Svetsky by sa dalo myslieť, že išlo iba o náhodu, avšak náhody neexistujú: bola to nežnosť Božieho milosrdenstva! Pápež, ktorý toľko hovoril a vynaložil toľko úsilia, aby bola známa táto krásna Božia tvár, milosrdná tvár, bol prijatý do spoločenstva svätých práve v deň Božieho milosrdenstva, po ktorom túžil“.
Kardinál Comastri si tiež zaspomínal na kľúčový okamih v živote Jána Pavla II., keď sa v roku 1981 počas jednej z audiencií na Námestí sv. Petra pokúsil pápeža zavraždiť turecký atentátnik:
„Svedectvo milosrdenstva Jána Pavla II. rád zostručňujem do podoby dvoch lámp: odpustenie až po heroizmus a ohlasovanie pravdy; lebo odpustenie a pravda sú dve lampy, ktoré pochádzajú z milosrdenstva. Svetlo odpustenia: predstavte si, že hneď po atentáte, keď bol pápež v kaluži krvi, hneď ako sa trochu dostal k vedomiu, prvé slová, ktoré povedal boli: ‚Odpúšťam bratovi, ktorý na mňa vystrelil’. Nazvať v tom okamihu Aliho Agcu ‚bratom’ si vyžaduje poriadnu dávku odvahy, prenádhernú vieru, krásne svedectvo. Ale nielen to. Keď sa pápež zotavil, nezorganizoval protesty, štrajky, odvetné akcie... len modlitbu; teda modlitba a odpustenie...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
