Z katechézy pápeža Františka o stratenej ovečke: Nik nie je definitívne stratený

...Boh nepozná našu súčasnú kultúru vyraďovania, Boh s ňou nemá nič spoločné. Boh žiadnu osobu neskartuje; Boh miluje všetkých, všetkých hľadá: každého jednotlivo! Jedného po druhom. On nepozná to slovo „odpísať ľudí“, lebo je vrchovatou láskou a milosrdenstvom.

Pánovo stádo je vždy na ceste: nevlastní Pána, nemôže si robiť ilúzie, že ho uväzní v našich schémach a v našich stratégiách. Pastiera nájdeme tam, kde sa stratila ovca. Pána teda treba hľadať tam, kde sa on s nami chce stretnúť, a nie tam, kde si my zaumienime ho nájsť! Nijako inak sa nedá skompletizovať stádo, ak nie sledujúc cestu vyznačenú milosrdenstvom pastiera. Pokým pátra po stratenej ovci, pobáda tých deväťdesiatdeväť, aby sa podieľali na zjednotení stáda. A potom nielen ovca, ktorú vzal na plecia, ale celé stádo bude nasledovať pastiera až do jeho domu, aby oslavovali s „priateľmi a susedmi“.

Musíme často uvažovať nad týmto podobenstvom, pretože v kresťanskej komunite je vždy niekto, kto chýba, kto odišiel zanechajúc prázdne miesto. Niekedy je to skľučujúce a vedie nás to k presvedčeniu, že ide o neodvratnú stratu, o chorobu, na ktorú niet lieku. A vtedy nám hrozí, že sa uzamkneme vo vnútri ovčinca, kde už nebude pach oviec, ale zápach uzavretosti!

A my kresťania? Nesmieme byť uzavretí, lebo budeme raziť zápachom uzavretých vecí. Nikdy! Treba vyjsť von a neuzatvárať sa v sebe samých, v malých komunitách, vo farnosti s tým, že my sme „tí spravodliví“.

Toto sa deje, keď chýba misijný zápal, ktorý nás vedie k stretnutiu s druhými. V Ježišovom pohľade niet takých oviec, ktoré by boli definitívne stratené, ale len ovce, ktoré treba vyhľadať. Toto musíme dobre pochopiť: pre Boha nikto nie je definitívne stratený. Nikdy! Až do poslednej chvíle, Boh nás hľadá. Pomyslite na kajúceho lotra;  no len v Ježišovom pohľade nie je nikto definitívne stratený. Je to teda perspektíva plne dynamická, otvorená, stimulujúca a kreatívna. Núti nás vychádzať v ústrety na cestu bratstva. Žiadna vzdialenosť nemôže zadržať pastiera v odstupe a žiaden ovčinec sa nemôže vzdať brata. Nájsť toho, kto sa stratil je radosťou pastiera a Boha, ale je aj radosťou celého stáda! My všetci sme nájdené ovce a zhromaždené milosrdenstvom Pána, povolaní zhromaždiť spolu s ním celé stádo!

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 10.07.2015 - 17:30
  • 07.07.2015 - 09:55
    Pani mala cukrovku v takomto stadiu: Bola dva roky na invalidnom dochodku. Otvorene rany na rukach...
  • 04.07.2015 - 19:00
    Dokument sa nazýva Istanbulský dohovor a samozrejme mieša veľmi zlé veci s tými dobrými, aby sa aj...
  • 03.07.2015 - 06:26
    „Kto skutočne miluje, vždy nájde drobnosti, ktoré ho podnietia, aby miloval ešte viac.“ (sv....
  • 24.06.2015 - 06:07
    „Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať.“ Gabriel García...
  • 23.06.2015 - 06:19
    „Pamätaj na túto jasnú skutočnosť evanjelia: Ty druhých vedieš ku Kristovi predovšetkým svojím...
  • 21.06.2015 - 07:50
    Kto môže byť svätým? Aj ty! Svätosť je život s Bohom v nebi. Cirkev rozlišuje tri základné možnosti...
  • 16.06.2015 - 09:47
    „Čo Boh obyčajne od nás chce, čo vždy od nás žiada, je naše srdce, naša láska,
  • 12.06.2015 - 07:40
    „Existujú ľudia, ktorí darovaním seba samých prinášajú svedectvo o tom, že človek nie je vydaný...
  • 11.06.2015 - 13:24
    Naše myšlienky sú ako oblaky. Jasné, ale aj pochmúrne, niekedy možno až čierne. Prichádzajú a...