Z katechézy pápeža Františka o stratenej ovečke: Nik nie je definitívne stratený

...Boh nepozná našu súčasnú kultúru vyraďovania, Boh s ňou nemá nič spoločné. Boh žiadnu osobu neskartuje; Boh miluje všetkých, všetkých hľadá: každého jednotlivo! Jedného po druhom. On nepozná to slovo „odpísať ľudí“, lebo je vrchovatou láskou a milosrdenstvom.

Pánovo stádo je vždy na ceste: nevlastní Pána, nemôže si robiť ilúzie, že ho uväzní v našich schémach a v našich stratégiách. Pastiera nájdeme tam, kde sa stratila ovca. Pána teda treba hľadať tam, kde sa on s nami chce stretnúť, a nie tam, kde si my zaumienime ho nájsť! Nijako inak sa nedá skompletizovať stádo, ak nie sledujúc cestu vyznačenú milosrdenstvom pastiera. Pokým pátra po stratenej ovci, pobáda tých deväťdesiatdeväť, aby sa podieľali na zjednotení stáda. A potom nielen ovca, ktorú vzal na plecia, ale celé stádo bude nasledovať pastiera až do jeho domu, aby oslavovali s „priateľmi a susedmi“.

Musíme často uvažovať nad týmto podobenstvom, pretože v kresťanskej komunite je vždy niekto, kto chýba, kto odišiel zanechajúc prázdne miesto. Niekedy je to skľučujúce a vedie nás to k presvedčeniu, že ide o neodvratnú stratu, o chorobu, na ktorú niet lieku. A vtedy nám hrozí, že sa uzamkneme vo vnútri ovčinca, kde už nebude pach oviec, ale zápach uzavretosti!

A my kresťania? Nesmieme byť uzavretí, lebo budeme raziť zápachom uzavretých vecí. Nikdy! Treba vyjsť von a neuzatvárať sa v sebe samých, v malých komunitách, vo farnosti s tým, že my sme „tí spravodliví“.

Toto sa deje, keď chýba misijný zápal, ktorý nás vedie k stretnutiu s druhými. V Ježišovom pohľade niet takých oviec, ktoré by boli definitívne stratené, ale len ovce, ktoré treba vyhľadať. Toto musíme dobre pochopiť: pre Boha nikto nie je definitívne stratený. Nikdy! Až do poslednej chvíle, Boh nás hľadá. Pomyslite na kajúceho lotra;  no len v Ježišovom pohľade nie je nikto definitívne stratený. Je to teda perspektíva plne dynamická, otvorená, stimulujúca a kreatívna. Núti nás vychádzať v ústrety na cestu bratstva. Žiadna vzdialenosť nemôže zadržať pastiera v odstupe a žiaden ovčinec sa nemôže vzdať brata. Nájsť toho, kto sa stratil je radosťou pastiera a Boha, ale je aj radosťou celého stáda! My všetci sme nájdené ovce a zhromaždené milosrdenstvom Pána, povolaní zhromaždiť spolu s ním celé stádo!

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 25.10.2012 - 05:57
    „Milosti Pánovej plná je zem.“ (žalm na dnešný deň) A netreba za ňou chodiť po cestách-necestách...
  • 24.10.2012 - 05:56
    „Bdejte a buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ (alelujový verš...
  • 23.10.2012 - 21:06
    Stavajme na jednoduchosti, nie na zložitosti veľkých senzácií a premien. Pán pozná naše srdcia a...
  • 23.10.2012 - 05:53
    Tak sa zdá, že tohtoročná jeseň sa riadne rozhadzuje, vo veľkom míňa farby z maliarskej palety. Čo...
  • 21.10.2012 - 15:17
    Roman moj bracek v Kristovi, ma asi 1,5 rocnu vnucku. Lekari jej pred asi dvoma ci troma mesiacmi...
  • 19.10.2012 - 21:50
    Putovanie do Compostelly = Božia pomoc, starostlivosť a prítomnosť, spoločenstvo, vzťahy, modlitba...
  • 19.10.2012 - 12:54
    Moja sestra v Kristovi prezila duchovny utok. Pisal som o nej v predoslom blogu : oslobodenie od...
  • 19.10.2012 - 11:27
    Keď uvažujem aký je prínos Halloweenu v jeho súčasnej podobe pre deti, nenachádzam na ňom niečo...
  • 19.10.2012 - 11:19
    Minulý rok som sa stretol s tým, že v jednej blízkej škole zvykli deťom napríklad na hudobnej...
  • 17.10.2012 - 05:46
    Sú pre nás životne dôležité ako žily v našom tele. Bez nich nedôjdeme do cieľa. Ale sú aj zradné...