Zo zamyslenia pátra Milana Bubáka: Úzka brána

Jeden vtip hovorí, že keď zomrel istý Jozef, ocitol sa pri nebeskej bráne. Tam ho privítal anjel, ktorý mal na starosti novoprichádzajúcich. „Poď, ideme si urobiť prehliadku neba a jeho priestorov.“ Postupne prechádzali jeho sekciami. „Tu bývajú rímskokatolíci“, hovorí Jozefovi anjel, „tu zasa metodisti, a tam ďalej zasa anglikáni.“ Vtom si anjel dá na ústa prst a hovorí potichu: „Psst! Tu bývajú luteráni. Oni si myslia, že v celom nebi sú len oni!“

Nechceme, samozrejme, urážať luteránov, možno keby tento príbeh rozprávali oni, oni by namiesto seba použili katolíkov. Tento úsmevný príbeh je jednoducho poukazom na naše obmedzené chápanie Božieho kráľovstva. Pre mnohých je skutočne zábavnou myšlienka, že by si členovia rôznych kresťanských spoločenstiev, ktoré sa všetky vo svojom apoštolskom vyznaní viery, ktoré máme všetci spoločné, modlia: „verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú cirkev“, mohli nebyť vedomí svojej prítomnosti v tom istom Božom kráľovstve.

No už menej zábavnou je myšlienka, ktorú učí v dnešnom evanjeliu Ježiš: že by sa totiž v Božom kráľovstve mohli ocitnúť ľudia, o ktorých by sme to najmenej predpokladali. Ježiš hovorí: „A prídu [ľudia] od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.“ Táto myšlienka však nie je nová. Ježiš ju prevzal už zo Starého zákona, ako to budeme počuť v prvom čítaní z proroka Izaiáša: „Ja poznám ich skutky aj ich myšlienky, prídem a zhromaždím všetky národy a jazyky. Ony prídu a uvidia moju slávu. Dám im znamenie a niektorých z tých, čo sa zachránili, pošlem k národom [...] Ony privedú všetkých vašich bratov zo všetkých národov [...] na môj svätý vrch, do Jeruzalema.“ Mnohí z nás by možno po vypočutí tejto myšlienky mali pokušenie povedať: „Ak teda v Božom kráľovstve majú byť ľudia z Iránu alebo Saudskej Arábie, potom radšej nechcem nikdy vedieť, kto je tam mojím susedom.“

Ježišovi v evanjeliu ktosi položil otázku: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?” Na odpovedi, ktorú tomuto človeku dal Ježiš prekvapujú najmenej dve veci. Prvou je jeho tvrdenie, že spasení budú ľudia, o ktorých by sme si to najmenej mysleli. Toto tvrdenie je vážne, ale aj oslobodzujúce. Je vážne, pretože podmínováva naše obmedzené, úzkoprsé videnie Božieho kráľovstva. A je oslobodzujúce, pretože nás vyzýva, aby sme na celé ľudstvo pozerali nielen ako na našich blížnych, ale dokonca ako na jednu rodinu. A z toho vyplýva, že ak to má byť potom, prečo by to nemohlo byť už teraz, dnes?...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 10.10.2014 - 15:10
    26.08.2014 Pán sediaci na vozíčku si predo mnou kúpil langoš zo stánku, pritom sa vzpriamil a vstal...
  • 10.10.2014 - 14:47
    23.08.2014 Stretol som sa v Lidli s Tomášom a ten mi okrem iného vraví, že berie Ibuprofen proti...
  • 10.10.2014 - 14:45
    24.08.2014 Peter padol z rebrika, dva týždne bol na lôžku, zlomená kľúčna kosť a bolesť v chrbte....
  • 10.10.2014 - 14:44
    17.08.2014 Robili sme na dome a Romanko mal problém kráčať po krivom teréne, keď šľapol na hrbol...
  • 10.10.2014 - 14:20
    16.08.2014 Cestou na hradný kopec si staršia moletná pani potrebovala odpočinúť lebo stúpala s...
  • 10.10.2014 - 14:19
    16.08.2014 Gabika mala viacero problémov, jeden z nich bol stuhnutý chrbát.
  • 10.10.2014 - 14:17
    16.08.2014 Tánička prišla v lete s mikinou okolo pása, lebo tak sa jej ľahšie znášali problémy s...
  • 10.10.2014 - 14:15
    15.08.2014 Chlapec, ktorému Pán uzdravil krk, si na druhý deň prišiel pýtať pilulky proti bolesti.
  • 10.10.2014 - 14:14
    14.08.2014 Ukazoval som mladým video s Božím uzdravením, na ktorom od narodenia slepá dievčina...
  • 10.10.2014 - 14:12
    01.08.2014 Zamyslený po rozhovore s priateľom som vystupoval z autobusu, keď predo mnou vyskočila...