...„«Človeče, prečo máš o sebe takú nízku mienku, keď si taký drahocenný pre Boha? Prečo, keď si taký ctený u Boha, sa nerozumne pripravuješ o svoju úctu? Prečo skúmaš, odkiaľ si bol vzatý a nehľadáš, pre aký účel si bol stvorený?»

Tieto slová, ktorá sme práve počuli, vyslovil sv. Peter Chryzológ, biskup Ravenny v piatom storočí po Kristovi, teda pred 1500 rokmi. Odvtedy sa zmenil dôvod, pre ktorý človek opovrhuje samým sebou, ale samotná skutočnosť sa nezmenila. V čase Chryzológa bol dôvod ten, že človek «bol vzatý zo zeme», že je prach a na prach sa obráti (Gen 3,19); dnes je dôvodom opovrhnutia to, že človek je menej než ničím v bezhraničnej veľkoleposti vesmíru.“

Ako ďalej pokračoval páter Cantalamessa, práve skutočnosť, že človek je schopný vzťahov, dokazuje, že je obrazom Boha. Citoval pri tom aj slová súčasného pravoslávneho teológa Ioannisa Zizioulasa.

„Jedine človek - ako osoba schopná slobodných a uvedomelých vzťahov – má účasť na tomto osobnom a vzťahovom rozmere Boha. Tým, že Trojica je spoločenstvom lásky, stvorila človeka ako «bytie vo vzťahu». Práve v tomto zmysle je človek «na obraz Boží»,“ pokračoval otec Raniero. Vláda človeka nad tvorstvom sa nezvrhne na ničivý triumfalizmus, ak sa človek správa naozaj ako obraz Boží, čiže ako bytosť v spoločenstve, nie ako do seba uzavretý egoista. „Nadvláda človeka nad vesmírom nie je teda triumfalizom (ľudského) druhu, ale zodpovednosťou voči slabým, chudobným, bezbranným.“...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .