Z generálnej audiencie: Prijať cudzinca a zaodieť nahého

...Pred niekoľkými dňami sa v meste udiala drobná príhoda. Bol tu istý utečenec, ktorý hľadal cestu a jedna pani sa k nemu priblížila a povedala mu: „Hľadáte niečo?“ Ten utečenec bol bez topánok. On jej na to: „Chcel by som ísť do Baziliky sv. Petra prejsť Svätou bránou“. Pani si pomyslela: „Veď nemá topánky, ako budeme kráčať?“ A zavolala taxík. Ten migrant, ten utečenec však zapáchal a vodič taxíka takmer nechcel aby nastúpil, no napokon privolil. A pani si sadla vedľa neho. Cestou sem trvajúcou asi desať minút, sa ho spýtala na jeho príbeh ako utečenca a migranta. Tento muž rozpovedal svoj príbeh plný bolesti, vojny, hladu, ako aj to, prečo utiekol zo svojej vlasti, aby prišiel sem. Keď dorazili, pani otvorí svoju tašku, aby taxikárovi zaplatila a taxikár, muž, šofér, ktorý na začiatku nechcel, aby tento migrant nastúpil, lebo zapáchal, panej povedal: „Nie pani, som to ja, čo mám zaplatiť Vám, lebo vďaka Vám som si vypočul príbeh, ktorý zmenil moje srdce.“ Táto pani vedela čo je to bolesť migranta, lebo v jej žilách koluje arménska krv a ona tiež pozná utrpenie svojho ľudu. Keď konáme podobnú vec, na začiatku to odmietame, lebo nám to spôsobuje trochu nepohodlia – „veď zapácha...“. No nakoniec nám príbeh prevonia dušu a zmení nás. Pomyslite na tento príbeh a myslime na to, čo môžeme urobiť pre utečencov.

Ďalšou vecou je tu „zaodiať nahého“: čo to môže znamenať, ak nie prinavrátiť dôstojnosti tomu, kto ju stratil? Istotne, dávajúc odev tomu, komu chýba; avšak pomyslime aj na ženy – obete obchodovania s ľuďmi uvrhnuté na ulice či na iné, premnohé spôsoby využívania ľudského tela ako tovaru, a to dokonca aj tela maloletých. A rovnako aj nemať prácu, dom, spravodlivú mzdu – to je jedna forma nahoty –, či byť diskriminovaní kvôli rase, viere – všetko sú to formy „nahoty“, voči ktorým sme ako kresťania povolaní byť pozornými, bdelými a pripravenými konať.  

Drahí bratia a sestry, neupadnime do pasce uzavtárať sa do seba samých, byť ľahostajnými k potrebám bratov a strachovať sa len o naše záujmy. Práve v tej miere, v akej sa otvárame iným, sa život stáva plodným, spoločnosť znovunadobúda pokoj a osoby znovuzískavajú ich plnú dôstojnosť. A nezabudnite na tú pani, nezabudnite na toho migranta, čo zapáchal a nezabudnite na šoféra, ktorému migrant zmenil dušu. Ďakujem.

Z katechézy pápeža Františka

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 13.12.2011 - 22:18
    Antikoncepcia je problematika, v ktorej sa jasne rozchádza katolícka morálka a súčasná kultúra....
  • 11.12.2011 - 17:20
    Cesta patrí k nášmu bytiu od nášho počiatku. Začíname najprv cestou života. Postupne sa pridávajú...
  • 09.12.2011 - 07:05
    Tak sa teda vyparila. Niet jej. Na papierovom vrecku síce stojí nápis SALAJKA, ale po salajke ani...
  • 08.12.2011 - 21:49
    Niekoľko osobností z oblasti sociálnoprávnej ochrany detí sa postavilo za výzvu na zastavenie...
  • 08.12.2011 - 07:17
    Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Lk 1,38 Od služobnice...
  • 06.12.2011 - 09:03
    Asi tento rok nosil sladkosti všetkým deťom, nielen dobrým. :-) A ako správne dieťa, som (skoro)...
  • 06.12.2011 - 06:47
    Keď rozmýšľam o ľuďoch, ktorých som niekedy stretla, prichádzam k záveru, že: Nie je dôležité kým...
  • 05.12.2011 - 07:07
    Táto brožúrka je súčasťou KN 48/2011. Na otázky redaktorky KN v nej odpovedá odborníčka na...
  • 02.12.2011 - 08:40
    Svetlo má svietiť. A toto svietilo. Mesiac a tri dni. Mám to presne zrátané, lebo som kupovala...
  • 01.12.2011 - 07:00
    Inštalovala som si novú tlačiareň. Žiadny problém, myslela som si, zvládnem to ľavou zadnou. Však...