Svätý Otec uzavrel 38 katechéz o milosrdenstve: Modliť sa za živých a mŕtvych

...Včera prišiel na svätú omšu do Domu sv. Marty jeden skvelý človek, podnikateľ. Musel však zavrieť svoju továreň, lebo to už ďalej nešlo. A ten muž plakal, mladý muž plakal a hovoril: „Necítim sa na to ponechať bez práce viac než päťdesiat rodín. Mohol by som vyhlásiť bankrot podniku – ja pôjdem domov s mojimi peniazmi, ale moje srdce bude po celý život v slzách kvôli tým päťdesiatim rodinám“. To je skvelý kresťan! On sa modlí skutkami, modlí sa: prišiel na omšu modliť sa, aby mu Pán ukázal východisko, nielen pre neho, on ho mal: bankrot. Nie, nie pre neho: pre päťdesiat rodín. Toto je muž, ktorý sa vie modliť, so srdcom a prostredníctvom skutkov, vie sa modliť za blížneho. Je to ťažká situácia. Nehľadať zľahčené východisko: „nech sa nejako zariadia“ – tak nie. Toto je kresťan. Veľmi dobre mi padlo počúvať ho, veľmi dobre. Kiež by ich bolo takých mnoho – dnes, v tejto chvíli, keď mnoho ľudí trpí nedostatkom práce.

Myslím však aj na vďakyvzdanie za nejakú dobrú správu, ktorá sa týka priateľa, člena rodiny, kolegu...: „Vďaka ti, Pane, za túto peknú vec!“ – aj to je modlitba za druhých. Ďakovanie Pánovi, keď veci idú dobre. Niekedy, ako hovorí sv. Pavol, «nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi» (Rim 8,26). Je to Duch Svätý, ktorý sa modlí v nás. Otvorme teda naše srdce takým spôsobom, aby Duch Svätý, skúmajúci túžby, ktoré sú v najhlbšom vnútri, ich  mohol očistiť a priviesť k naplneniu. Akokoľvek, pre nás i pre druhých, vždy prosme, aby sa stala Božia vôľa, tak ako v Otčenáši, lebo jeho vôľa je istotne tým najväčším dobrom, dobrom Otca, ktorý nás nikdy neopúšťa. Modlime sa a dovoľme Duchu Svätému, aby sa v nás modlil. A toto je v živote nádherné: modliť sa vzdávajúc Bohu vďaku, chváliac ho, prosiac o niečo, plačúc, keď je tu nejaká ťažkosť, tak ako ten muž. Množstvo vecí. Avšak vždy so srdcom otvoreným voči Duchu Svätému, aby sa modlil v nás, s nami a za nás.

Uzatvárajúc tieto katechézy o milosrdenstve, usilujme sa modliť jedni za druhých, aby sa skutky telesného a duchovného milosrdenstva stávali čoraz viac štýlom nášho života. Katechézy, ako som povedal na začiatku, tu končia. Prešli sme trasou štrnástich skutkov milosrdenstva, avšak milosrdenstvo pokračuje a musíme ho praktizovať týmito štrnástimi spôsobmi. Ďakujem.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 01.10.2013 - 18:23
    Dnes sa veľa hovorí o evanjelizácii. Pritom sa dosť zdôrazňuje osobný vklad nás - laikov pri "...
  • 30.09.2013 - 20:10
    V posledných dňoch sa rozprúdila silná diskusia na tému potratov. K nej by som prispel trochu aj ja...
  • 30.09.2013 - 05:55
    Na mojej „výveske“ toho nie je veľa. Je tam jeden „oznam“ pre moju ustráchanú dušu, jeden pre...
  • 27.09.2013 - 06:13
    V nemocničných izbách často býva prievan. Z myšlienok, ktoré bez únavy pobehujú hlavou. Od rána...
  • 15.09.2013 - 18:30
    V novinách, televíznych správach, či na internete nezriedka čítame, vidíme a počúvame o kňazoch, o...
  • 14.09.2013 - 21:33
    Azda každý veriaci sa stretol s pojmom "apoštolát", či "laický apoštolát". Vieme asi, že smeruje...
  • 10.09.2013 - 05:52
    „Na“, povedala mama zajačica a podala kocúrikovi mrkvu. „Čo je to na?“ opýtal sa kocúrik. „Na -...
  • 07.09.2013 - 07:28
    Odporúčam tiež vynikajúci odkaz od poslanca Richarda Vašečku pre ministra Lajčáka. Znenie...
  • 04.09.2013 - 21:11
    http://www.youtube.com/watch?v=VED1gjwZ7xw&feature=youtu.be
  • 04.09.2013 - 06:07
    Na stĺpiku plota, ktorý končil modrou, trochu „oplieskanou“ betónovou guľou, sedela cikáda. Úplne...