...Tajomstvo Vianoc, ktoré sú svetlom a radosťou, sa nás pýta a burcuje nás, pretože je súčasne tajomstvom nádeje i smútku. Nesie so sebou chuť smútku, keďže láske sa nedostáva prijatia, život sa vyraďuje. Tak sa to prihodilo Jozefovi a Márii, keď našli dvere zatvorené a uložili Ježiša do jasieľ, «lebo pre nich nebolo miesto v hostinci» (v. 7). Ježiš sa narodil odmietnutý niektorými a za nezáujmu mnohých. I dnes môže byť prítomný medzi ľuďmi ten istý nezáujem, keď sa Vianoce stanú sviatkom, kde protagonistami sme skôr my, než on; keď svetlá trhu uvrhnú do tieňa svetlo Boha; keď sa pachtíme za darčekmi a zostávame necitliví k tomu, kto žije na okraji spoločnosti. Táto svetskosť uchytila Vianoce do zajatia, je potrebné ich oslobodiť!
Ale Vianoce majú predovšetkým chuť nádeje, pretože, napriek našim temnotám, Božie svetlo žiari. Jeho príjemné svetlo nevyvoláva strach; Boh, ktorý je do nás zamilovaný, nás priťahuje svojou nežnosťou, keď sa rodí ako chudobný a krehký uprostred nás, ako jeden z nás. Rodí sa v Betleheme, čo znamená „dom chleba“. Zdá sa, že nám tým chce povedať, že sa rodí ako chlieb pre nás; prichádza do života, aby nám dal svoj život; prichádza do nášho sveta, aby nám priniesol svoju lásku. Neprichádza požierať a rozkazovať, ale živiť a slúžiť. Takto je tu priame spojenie medzi jasličkami a krížom, na ktorom bude Ježiš chlebom, ktorý sa láme: je to priame spojenie lásky, ktorá sa dáva a zachraňuje nás, ktorá dáva svetlo nášmu životu, pokoj našim srdciam....
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
