„Nádej: hľadenie do budúcnosti. Tak, ako nie je možné žiť kresťanský život bez rozpamätávania sa na podniknuté kroky, nie je možné žiť kresťanský život bez hľadenia do budúcnosti s nádejou na stretnutie s Pánom. [Autor listu Hebrejom] hovorí krásnu vetu: ,Lebo ešte chvíľku...[a ten, ktorý má prísť, príde]’. Život je vanutie. Plynie. Keď je človek mladý, myslí si, že má pred sebou mnoho času, potom nás však život učí tie slová, ktoré hovoríme všetci: ,Uf, ako plynie čas! Tohto som poznal od malička a teraz sa žení! Ako ten čas uteká!’. [Pán] príde čoskoro. Nádej zo stretnutia s ním je však život v napätí medzi rozpamätávaním sa a nádejou, minulosťou a budúcnosťou“.

Po tretie nás List Hebrejom pozýva žiť prítomnosť , toľkokrát bolestnú a smutnú“ s „odvahou a trpezlivosťou,“ vysvetlil ďalej Svätý Otec František. To znamená s úprimnosťou, bez hanby znášajúc životné udalosti. Sme hriešnici, konštatoval Petrov nástupca, „všetci nimi sme. Niekto skôr, niekto neskôr... ak chcete, môžeme potom zhotoviť zoznam, avšak všetci sme hriešnici. Všetci. Kráčame však s odvahou a s trpezlivosťou. Nezostaňme na mieste, pribití, lebo to nám nedovolí rásť“...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .