...Pravdou je, milí priatelia, že každý z nás je do istej miery slepý. Každý. Každý máme mnoho úprimných otázok a málo jasných odpovedí. Často sa ocitáme v situáciách, kedy sa pýtame, kde v našom živote je Boh? Alebo či je tu vôbec? Ako mohol Boh dopustiť koncentráky? sa pýtame. Prečo sa darí zločincom, mafiánom, nepoctivým politikom, arogantným podnikateľom? Prečo sa dobrým ľuďom stávajú zlé veci? Prečo je toľko chorých? Prečo musíme trpieť a nakoniec zomrieť? Veľa otázok, málo odpovedí.
A predsa, odpoveď na všetky tieto otázky jestvuje. Dáva nám ju sv. Pavol: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 12, 9) Čo tým myslí? Napovie nám to nasledujúci príbeh.
Keď mal William Dyke 10 rokov náhle nešťastne oslepol. Napriek tomu však s vyznamenaním skončil univerzitu. Ešte počas štúdii spoznal jedno pekné dievča, dcéru vysokého britského vojenského dôstojníka, s ktorou sa zblížili až sa nakoniec zasnúbili.Keď si plánovali svadbu, William sa rozhodol, že skôr než sa zoberú, sa dá na svoje oči operovať. Počul, že jestvuje nádej, že by mohol znova vidieť. Operácia prebehla, William sa po nej zotavoval. Cez oči mal previazanú šatku. Svadba sa blížila. Keď ho prepustili z nemocnice, rozhodol sa, že šatku si z očí neodviaže až do svadby. Ak sa operácia podarila, prvá žena, ktorú chcel na tomto svete vidieť, mala byť jeho nastávajúca.Svadobný deň prišiel. V kostole sa zhromaždilo veľa ľudí. Boli tam slávne osobnosti, šľachtici, lordi, zámožní hostia. Williamov otec a doktor, ktorý operáciu jeho syna konal, sa postavili hneď vedľa ženícha, ktorého oči boli stále prekryté bielou šatkou.Organ sa rozozvučal. Nevesta sa počas svadobného pochodu uberala pomalým krokom uličkou medzi lavicami k oltáru. Keď prišla ku kľakátku, chirurg vzal nožnice a rozstrihol ženíchovi bielu šatku. V kostole nikto nedýchal. S napätím každý čakal, či ženích bude naozaj schopný uvidieť svoju nevestu. Vtom katedrálou zaznejú ženíchove slová: „Ty si omnoho krajšia, než som si ťa dokázal v svojej mysli predstaviť!“
Myslím, milí priatelia, že tento príbeh veľmi presne vyjadruje to, čo hovorí apoštol Pavol: že totiž príde deň, keď nám šatka, ktorá pokrýva oči nášho smrteľného života bude z nich odstránená a my budeme stáť tvárou tvár Bohu, v ktorého sme verili. A vtedy na plné hrdlo vykríkneme: „Bože, ty si omnoho krajší, než som si ťa kedy doteraz predstavoval.“
Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
